(Úvaha o konferencii o cestovnom ruchu, Čadca 25.3.2010)

Konferencia sa konala tesne po schválení  zákona o podpore cestovného ruchu (CR), čím obohatila rokovanie o nové podnety (zk.č.91/2010 Z.z.).

Zákon dúfajme, že je pre Slovensko prelomový. Vytvára právne podmienky pre spoluprácu na úrovni regiónov.

Zákon podľa tvorcov nie je ideálny. Podstatné je, že zákon existuje a novelizácia bude priechodnejšia ako schválenie nového zákona.

Zákon zatiaľ nepočíta zo zakladaním miestnych štruktúr, pretože tieto je možné zakladať na základe terajšej platnej legislatívy.

Treba pripomenúť, že už v období rokov 1993 - 1994 bola diskusia o potrebe prijať po vzore Rakúska tkz. tirolský zákon. To že sa to nestalo ma svoju vypovedaciu hodnotu. Dôvodilo sa, že nie sú financie. Potom z toho vychádza, že pre štát nebola ochota zaradiť CR medzi svoje priority.

Zákon vytvára podmienky, ale nie je všemocný. Kritériom jeho úspešnosti budú výsledky. Pre podnikateľa zisk, pre obec nové pracovné miesta, pre občana nové kvalitné služby a pre klienta spokojnosť. Jedine vtedy bude CR vnímaný ako spoločensky potrebný a žiaduci.

Možno zo slov vanie pesimizmus. Ak naďalej bude pretrvávať liknavosť porovnávajúca s výstavbou diaľnic, keď 20 rokov sa sľubovalo a výsledok? Verejnosť je z nich unavená.  

Treba sa opýtať zodpovedných, či CR nebol novodobé verejné perpetum mobile? Každá politická garnitúra dávala sľuby, nové koncepcie, analýzy, štúdie, za nemalých finančných prostriedkov, ale výsledky sú v nedohľadne.  

Každý z prítomných sa nádejal, že konferencia rozhýbe a vyčisti mútne stojace vody. Každý z prítomných na konferencii vie, že ak nie je kapitál a vízia nestojí na pevných nohách, potom sú to akési novodobé potemkinové sľuby. Ak s nimi nepôjde spoločne solidarita subjektov pôsobiacich v CR, nebude aktívny prístup miestnych politikov, potom sú to iba jalové a možno aj choré napredovanie.  

Predsa je tu nádej. Ak vláda naplní svoje predsavzatia, že zníži pre subjekty pôsobiace v CR % DPH, a dá toľko financií koľko prispejú samosprávy, tak potom to môže byť ozaj prelomové.

Nezabudnime, Kysuce sú jediné a nedeliteľné. Čím menej bude medzi lokalitami sváru, tým väčšmi získajú nie iba zainteresovaní, ale získajú KYSUCE !!!!

A ešte je tu niečo, čo by si mal každý sám pre seba urobiť. Máme zákon, máme odhodlanie, ale nesmieme zabudnúť, že bez inventúry v našich hlavách zostanú v nás staré stereotypy. S nimi môžeme leda iba sniť svoj sen o svojom „Švajčiarsku“ ....... a nepohneme sa z miesta.