( O jednom zázraku na malej kysuckej zemi) 

V prvej časti „Ako ďalej v cestovnom ruchu na Kysuciach“ som končil slovami „...A ešte je tu niečo, čo by si mal každý sám pre seba urobiť. Máme zákon, máme odhodlanie, ale nesmieme zabudnúť, že bez inventúry v našich hlavách zostanú v nás staré stereotypy. S nimi môžeme leda iba sniť svoj sen o svojom „Švajčiarsku“ ....... a nepohneme sa z miesta.“

 Kto sa chce presvedčiť, že aj na Kysuciach sa darí potláčať stereotypy, nech beží ta, kde to vedia ako sa to robí. Nie reči, ale slová ktoré sa premieňajú na činy sú cestou vydláždenú skutkami. Takto vznikol jeden zázrak na malej kysuckej zemi. Ako dôkaz nech poslúži link článku, ktorý bol zverejnený v najčítanejšom denníku v Česku v Mladej fronte dnes (26.4.2010).  

Nech je to inšpirácia aj pre tých, ktorí si myslia, že úver je samospasiteľný. Peniaze sami o sebe sú potrebné, ale bez myšlienky nevidieť cestu vedúcu k cieľu, nemať okolo seba ľudí zapálených pre vec, potom peniaze sú zbytočné a rozplynú sa nám ako voda medzi prstami a zostanú iba sľuby, sľuby, a zase iba sľuby.

A kde je ten zázrak? Kto ho chce na vlastné oči vidieť, nech beží tam, kde sa súradnice 49° 20´52.47” N  a  18°56´18.1” E pretínajú.