Príslušnosť ku konkrétnej verejnej závislosti je spojená s adjektívom a stáva sa pre danú osobu „nálepkou“, kde verejnosť vie o kom je reč.

Čím viac ľudí s negatívnou závislosťou sa účelovo dobrovoľne spája zdola, alebo iniciátorom spájanie je moc, potom verejný život dostáva rany priame, ale tých pod pásových je viac.

Prakticky dopad na dianie vo veciach verejných je, že v každom spoločenstve, kde sa hlasuje, neformálne zoskupenie si schvália všetko čo chcú. Vtedy opozícia je iba „do počtu“. Najstrašnejšie zostáva poznanie, že tí, ktorí sú zdrojmi týchto anomálii, zostávajú v presvedčení, že sa nič neobvykle nedeje. Verejnosť neprotestuje, neporušuje sa zákon a tí ktorí diktujúci naďalej môžu hovoriť, že sú demokrati.

Nedeje sa to vďaka vlastnej uzavretosti do seba samého? Čo na tom, že občan žije v beznádeji, že nič nemôže zmeniť. Čo na tom, že dlhodobo opovrhuje politikmi a o politike hovorí ako o pánskom huncútstve. Politici sa až pred voľbami zobudia a čudujú sa, že % účasti na voľbách sa neustále znižujú.  Niekedy človeka napadne kacírska myšlienka, že by politici cieľavedomé  odrádzali voliča, aby neprišli k voľbám. Neprajú si, aby prišli voliť iba kandidáti, ich rodinní príslušníci a známi ?   

S pozorovaní mi vychádzajú obecné závislosti.

Čakajúca závislosť môže byť charakterná pre tých, ktorí sa zaradia ku miestnej moci, čakajú. Ak sa porušia zásady slušnosti odídu. Odnožou je necharakterná, ktorí sú tiež súčasťou miestnej moci, a čakajú. V prípade, že budú z toho profitovať a zostanú.

Fondová závislosť – vychádza sa z poznania, že fondy sú, fondy budú a tak prečo sa neuchádzať o ne a prečo ich nevyužiť aj vo svoj prospech.

Funkčná závislosť je ako stvorená pre zberačov funkcii, aby „hýbali“ mestom, obcou, regiónom a vytvárali účelové spojenia.

Majetková účelová závislosť - prvoradý cieľ je pre seba, alebo blízkych (rodina, kamaráti, sused,...) zariadiť odpredaj pozemku, nehnuteľnosti čo najlacnejšie.

Personálna závislosť - snahou je  vytvárať a zapracovávať osoby do neformálneho vzťahu sledujúce spoločné konkrétne ciele odlišné ako je verejný záujem.   

Pochlebujúca závislosť – keď človek je závislý na stálej chvále, aký je dôležitý a on sa podieľa svojim dielom na moci. Potom chválou k moci iba vracajú to čo sa mu dostalo.

Pozičná závislosť – nechcú funkciu, chcú mať vplyv a byť v pozadí.

Rodinná závislosť – závislý na moci napr. poslanec, keď jeho zásluhou  dostane  napríklad rodinný príslušník zamestnanie v organizácii kde je zvolený. Títo potom pri hlasovaní v zastupiteľstve sa majú riadiť svojim svedomím, ale cúvnu, a svoj hlas dajú moci. Vo verejnosti sú častovaní adjektívom „neslobodní“ poslanci.

Stranícka závislosť – túžia mať čo najviac z moci, ktorá je pre nich motorom ich úsilia sa k nej dostať. K sebe sú nekritickí a za každú cenu chcú dokázať, že sú to práve oni, ktorí konajú tak, aby si získali priazeň svojho „vodcu“ a postupne zabúdajú na tých, ktorí im na ich ceste „hore“ dali dôveru.

Túžobná závislosť je u tých, ktorých snom je byť vo funkcii a preto urobia všetko (okrem osobného rastu), čo sa od nich čaká. Sú najspoľahlivejšími členmi spoločenstva pokiaľ ich moc ustráži. Ak sa jej vymknú potom zabúdajú odkiaľ vyšli a sú pre verejný život škodnou.  

Úradnícka závislosť vo svojej pasivite sa prispôsobia sa všetkému, len aby boli v pozornosti moci.

Nech sa každý po prečítaní úvahy zamyslí, a sám pre seba si odpovie na otázku, či to čo je napísané je aj pravdivé? Ak áno, nech sa pokúsi sám pre seba zadeliť si svojich poslancov do jednotlivých typov závislosti.

Možno môže byť aj prekvapený zo svojich poslancov. V nasledujúcich voľbách bude mať možnosť voliť omnoho zodpovednejšie, ako to bolo vo voľbách minulých.
 
Popísané závislosti sú aspoň v samospráve funkčné 3,5 roka.  6 mesiacov pred voľbami si každý prehodnocuje svoju roľu a hľadá si najlepšiu východiskovú závislosť prispôsobenú svojmu kandidátovi na primátora, ktorý má šancu uspieť.

Ak lákanie byť nezávislý v závislosti je staré ako ľudstvo, tak stále platí to hviezdoslavovské