(úvaha o končiacom sa mandáte primátora, 27.12.2010)
Počas volebného obdobia 2006 - 2010 primátor nepochopil, že dostať mandát je služba verejnosti.
Pre primátora nie je traumou, že nebol zvolený. Traumou zostáva, že s tým nepočítal. Obrazne povedané v piatok 26.11., deň pred voľbami, keď odchádzal z úradu nechal aj nepopísaný hárok na stole. Pre neho zvolenie bolo axiómou, a žiadne iné riešenie nepripúšťal. Nepripravoval sa na odovzdanie vládnutia. Čím väčšmi veril, tým väčšmi padol. Jeho ambície sa v momente výsledku volieb zrútili ako domček z karát.
Zarážajúce je, že ešte aj po voľbách sa ukázalo, ako sa dajú robiť kauzy, keď absentuje slušnosť. Stačí si pozorne pozrieť program na zastupiteľstvo 10.12. a náhradnom termíne v utorok 21.12.2010. Obe sa nekonali, čím nové vznikajúce kauzy odišli na smetisko mestských dejín.
Zdravý rozum káže, že dosluhujúci primátor, ktorý si „upevňoval“ charakter vládnutia úmerne vytváraným kauzám, mal sa snažiť vylepšiť si pošramotenú povesť. On nie, on práve naopak, ešte viac sa mu podarilo spájať ľudí proti sebe. A výsledkom bolo, že za neho sa aj zelené lesy červenali.
Neuvedomoval si, že demokracia je diskusia a demokracia bez zodpovednosti je pseudodemokracia.
Ľudia hodnotili jeho mediálne medové „krútenia“ pravdy ako niečo negatívne, čo dokazujú prieskumy, ktoré si dali robiť niektorí kandidáti a politické strany.
Bol to on, ktorý vytváral podmienky pre vznik názorových zoskupení, ktoré poukazovali na jeho vládnutie. Oni rozhodujúcou mierou ovplyvnili verejnú mienku a pričinili, že nebol zvolený.
Nech to bola www.glasnak.sk, alebo OI Za krajšiu Čadcu. Medzi jeho zlyhania patrí obdobie, keď ako prezident FK skoro doviedol futbalový klub FK Čadca do zániku. Svoj podiel odporu proti primátorovaniu zohrala OI Mám rád Čadcu. Bolo dobre, že proti názorom, ktoré odznievali v Mestskej televízii bola Kysucká TV.
Rozhodujúcim počinom v období rokov 2006 - 2010 bolo pôsobenie schránkových novín OZVENA ČADCE, ktoré nastoľovali témy, o ktorých sa v meste mlčalo, alebo iba okrajovo bola o nich zmienka.
Primátor sa dal uniesť svojou jednostrannou mediálnou prezentáciou, ktorá sa mu stala osudovou. Čo bolo z jeho konania neprirodzené a trčalo ako slama z topánok bolo, že z tohto mediálneho pôsobenia sa vytváralo podhubie strachu. Potom sa nemôže čudovať, že obdobie rokov 2006 - 2010 má ambíciu dostať sa do histórie ako obdobie strachu.
Ak moc zatieni rozum, človek si myslí, že je jeho „vláda“ bude nekonečná. Nepočítal, že štyri roky ubehnú ako voda a potom príde vytriezvenie. Stratia sa priatelia, zostane opustený ... a bude si klásť otázky, prečo práve proti nemu ide osud ?
Svojim verejným konaním sa vyhnal „z morálneho“ života, ktoré ho bude prenasledovať. Neuvedomuje si (aspoň zatiaľ), že nezvolením vchádza do novej etapy „vládnutia“, do obdobia, kde bude iba poslancom. Bude bez moci, bez svojich najbližších, ktorí mu boli v čase „slávy“ verní, ktorí sa mu rozpŕchajú. Snažia si nájsť nového „pána“ a jemu „servilne“ slúžiť ďalšie obdobie.
V jeho politike nebolo cti a na jeho ceste na politicky vrchol zabúdal na priateľov, ktorí mu pomáhali, keď kráčal hore.
Bolo zaujímavé sledovať, že primátor sa vedel vždy veľmi ľahko dohovoriť s niektorými z dosluhujúcej súčasná koalície, ak sa jednalo, aby zostali „pri koryte“.
Začína sa pre neho obdobie pravdy, kedy bude ako poslanec konfrontovaný s dôsledkami svojho „vládnutia“. Toto poníženie bude pre neho najväčším trestom. Až potom si možno uvedomí, ako muselo byť exprimátorovi a poslancom J.Pohančeník na zasadaniach zastupiteľstva, keď neprimerane urážal ho iba preto, že jeho sebavedomie plynúce z moci nezvládal.
Možno si nájde čas aj pre tak potrebné sebaspytovanie svedomia. Stále platí, že nič nie je drahšie, ako zmeškaná príležitosť. Mal ju, ale ju premrhal.
Zdravý rozum káže, že dosluhujúci primátor, ktorý si „upevňoval“ charakter vládnutia úmerne vytváraným kauzám, mal sa snažiť vylepšiť si pošramotenú povesť. On nie, on práve naopak, ešte viac sa mu podarilo spájať ľudí proti sebe. A výsledkom bolo, že za neho sa aj zelené lesy červenali.
Neuvedomoval si, že demokracia je diskusia a demokracia bez zodpovednosti je pseudodemokracia.
Ľudia hodnotili jeho mediálne medové „krútenia“ pravdy ako niečo negatívne, čo dokazujú prieskumy, ktoré si dali robiť niektorí kandidáti a politické strany.
Bol to on, ktorý vytváral podmienky pre vznik názorových zoskupení, ktoré poukazovali na jeho vládnutie. Oni rozhodujúcou mierou ovplyvnili verejnú mienku a pričinili, že nebol zvolený.
Nech to bola www.glasnak.sk, alebo OI Za krajšiu Čadcu. Medzi jeho zlyhania patrí obdobie, keď ako prezident FK skoro doviedol futbalový klub FK Čadca do zániku. Svoj podiel odporu proti primátorovaniu zohrala OI Mám rád Čadcu. Bolo dobre, že proti názorom, ktoré odznievali v Mestskej televízii bola Kysucká TV.
Rozhodujúcim počinom v období rokov 2006 - 2010 bolo pôsobenie schránkových novín OZVENA ČADCE, ktoré nastoľovali témy, o ktorých sa v meste mlčalo, alebo iba okrajovo bola o nich zmienka.
Primátor sa dal uniesť svojou jednostrannou mediálnou prezentáciou, ktorá sa mu stala osudovou. Čo bolo z jeho konania neprirodzené a trčalo ako slama z topánok bolo, že z tohto mediálneho pôsobenia sa vytváralo podhubie strachu. Potom sa nemôže čudovať, že obdobie rokov 2006 - 2010 má ambíciu dostať sa do histórie ako obdobie strachu.
Ak moc zatieni rozum, človek si myslí, že je jeho „vláda“ bude nekonečná. Nepočítal, že štyri roky ubehnú ako voda a potom príde vytriezvenie. Stratia sa priatelia, zostane opustený ... a bude si klásť otázky, prečo práve proti nemu ide osud ?
Svojim verejným konaním sa vyhnal „z morálneho“ života, ktoré ho bude prenasledovať. Neuvedomuje si (aspoň zatiaľ), že nezvolením vchádza do novej etapy „vládnutia“, do obdobia, kde bude iba poslancom. Bude bez moci, bez svojich najbližších, ktorí mu boli v čase „slávy“ verní, ktorí sa mu rozpŕchajú. Snažia si nájsť nového „pána“ a jemu „servilne“ slúžiť ďalšie obdobie.
V jeho politike nebolo cti a na jeho ceste na politicky vrchol zabúdal na priateľov, ktorí mu pomáhali, keď kráčal hore.
Bolo zaujímavé sledovať, že primátor sa vedel vždy veľmi ľahko dohovoriť s niektorými z dosluhujúcej súčasná koalície, ak sa jednalo, aby zostali „pri koryte“.
Začína sa pre neho obdobie pravdy, kedy bude ako poslanec konfrontovaný s dôsledkami svojho „vládnutia“. Toto poníženie bude pre neho najväčším trestom. Až potom si možno uvedomí, ako muselo byť exprimátorovi a poslancom J.Pohančeník na zasadaniach zastupiteľstva, keď neprimerane urážal ho iba preto, že jeho sebavedomie plynúce z moci nezvládal.
Možno si nájde čas aj pre tak potrebné sebaspytovanie svedomia. Stále platí, že nič nie je drahšie, ako zmeškaná príležitosť. Mal ju, ale ju premrhal.