Nie je moje poznanie správne, keď primátor k tým, ktorí nezdieľali jeho názory bol  „neslušný“, ale aj „tvrdý“? Nech každý si po prečítaní sám pre seba odpovie na položenú otázku.

Neslušný ?

Ak opomeniem vysokú čestnosť nedať mi resp. „zabudnúť“ mi dať slovo ako poslancovi riadne prihlásenému do diskusie na zastupiteľstve (stalo sa to až na upozornenie prísediacich), ktoré je asi jedno z najvyšších u poslancov vo volebnom období 2006 - 2010, potom bezo sporu to boli jeho gestá „moci“ voči tým, ktorí zdieľali iné názory ako on.

Voči mne to bolo neustále nepočúvanie môjho vystúpenia, pričom „musel konzultovať“ problémy so svojou prísediacou, poslankyňou A.Belousovovou.

Výsadou poslanca Milana Guru bolo mu skákať do jeho vystúpenia a vďaka jeho ironizovaniu si budoval svoju neformálnu „autoritu“.  

Vrcholom jeho improvizácie bol stret v diskusii s poslancom Jozefom Belešom. Primátora rozčertilo, keď poslanec dal návrh, aby všetci kandidáti na primátora, a to sa jednalo aj o J.Vražela mali možnosť za rovnakých podmienok vystúpiť v Mestskej TV. Bolo ponižujúce pre primátora, ak obhliadneme na potrebu obyvateľov mesta poznať názory všetkých kandidátov, ako za každú cenu chcel poslanca slovom zmiesť, ale poslanec neuhol a primátor minimálne utŕžil rétorickú hanbu na otvorenej scéne.

Tvrdý ?

Časom som pochopil že stálou hrozbou zo strany primátora proti mne bolo, že na každom zastupiteľstve  mi „ponúkal“ 4-5 tém, ako námety na články.  Ak k tomu prirátam, že každý týždeň to boli ďalšie 2-3 námety, tak som bol vyťažený na hranici svojich možnosti, niekedy som už nevládal.  

Mal som nutkanie osobne ho navštíviť, požiadať ho, aby zmiernil svoje úsilie ma „zásobovať“, aby som si mohol na chvíľu vydýchnuť. S odstupom času sa pýtam sám seba, či to nebolo z jeho strany zámerom zvyšovať obrátky, dávať mi nové témy, aby som mediálne nevládal ?

Ak k tomu pripočítame témy, ktorými ma zásobovala A.Belousovová, tak môj mediálne JA bolo na pokraji kolapsu.   

Aj napriek tomuto zisteniu na záver sa mi patrí poďakovať mu za jeho „starostlivosť“. Vydržal on vo svojom úsilí, vydržal som  jeho mediálne ataky. Práve pre jeho zvýšenú mediálnu „starostlivosť“ som mohol v  roku 2010 napísať úvahy a postrehy, ktorých číslo presiahlo ucti hodných 180 článkov.

Obava z budúcnosti ?

Primátor už nie je vo funkcii. Odišiel, postaral sa o svojich najbližších spolupracovníkov.  Vôbec ho nezaujíma, čo sa stane so mnou, keď mi vyschol dôležitý informačný zdroj ? Je to porovnateľné so situáciou, keď slovenskí humoristi stratili svoj zdroj obľúbených bonmotov od vtedajšieho podpredsedu NR SR, keď sa mu skončilo jeho funkčné obdobie.

A potom tí, ktorí informujú, že majú bezstarostní život.