Neúspech bývalého primátora v komunálnych voľbách 27.11.2010 je pre verejnosť v meste aj na niečo dobrý. Oddelil od seba pšenicu od kúkoľu.
Boli takí, ktoré verili a zostali verní. Boli aj takí, ktorí verili účelovo a zradili, a boli aj takí, ktorí nechceli, nemali odvahu povedať nie a dnes ich hryzie svedomie.
Tí, ktorí vydržali
Tí, ktorí stali pri primátorovi pred voľbami boli dvojakí. Účelovo čakajúci v dočasnosti, a tí s presvedčením. Pred 27.11. sa spoločne verejne sa postavili za vtedajšieho primátora J.Vražela, a po voľbách zostali iba tí s presvedčením.
Priateľ nie je ten, ktorí je vtedy priateľom, ak sa darí, ma z toho profit, priateľ sa stáva vtedy priateľom, ak sa kalí jeho charakter v neúspechu a nemení názor. Presvedčení zostali. Zaslúžia si našu pozornosť, aj keď z ich názormi nemusíme súhlasiť.
Tí, ktorí zradili seba
Je zarážajúce, že včera verne účeloví, ktorí po voľbách hľadajú, aby znova mohli „mútiť“ a vnútiť svoju „vernosť“ novej moci. Bolo by aj dobre, aby tieto mená boli zverejnené. Počkajme ako sa budú „profilovať“, aj keď v čase prebývania s mocou pred 27.11. nepoznali súcit a boli súčasťou pošľapávania demokratických zásad vládnutia. Ale ak neprestanú ďobkať, prosiť, žobrať o trochu moci, a tým zavrhovať to čo bolo .... potom asi jedinou cestou bude zverejniť tieto mená pre výstrahu.
Neuvedomujú si, že práve oni napomáhajú devastovať verejnú morálku, čím podrážajú dôveru obyvateľov voči samospráve. Je zarážajúce, že v tomto ich nemorálnom snažení sa zdá získavajú podporu aj niektorých blízkych súčasnej moci.
Siločiary spoločenských pohybov sa vracajú
Čas pre jednotlivca aj spoločnosť sa mení. Časom sme múdrejší, ale aj skúsenejší. V cykloch znovu čelíme tomu, čo odišlo, po čase sa znovu vracia v novej kvalite. Aj keď sme múdrejší a skúsenejší, sme krehkejší a zraniteľnejší, bez toho, že by sme si to pripúšťali. Ak príde tlak, sme ustrašení, konáme v strese a strachu. Neschopní si uvedomiť našu krehkosť k frázam tých, ktorí majú moc. Neodhadneme ich „presvedčivé“ slová, ktoré sú vzdialené realite. ONI im v dobrej viere „uverili“.
Ak si pozorne pripomenieme galériu vtedy ešte všetkých 23 „verných“, nájdu sa tam aj takí, ktorí sú tam, aj keď vnútorne sa s tým nemuseli stotožniť. Práve oni v dobrej viere uverili ponuke moci. Vnútorne pocítili strach z možného pnutia, možno aj možných dôsledkov a privolili. Možno vnímali, že je to proti ich gustu, ale strach urobil svoje.
Pre nich jedno pripomenutie. Tak ako pred 17.11. aj dnes svojim „tichým“ súhlasom, aby to nepočul sused, kolega v práci, privolili. Preto aj po voľbách žijú so svojim tieňom, lebo on bol pri rozhodnutí silnejší, ako oni sami. Neuvedomili si, že cez „vernosť“ k svojmu tieňu unikla im podstata, a zabudli na historicky overenú pravdu, všetci sme museli, oni chceli.
Tí, ktorí stali pri primátorovi pred voľbami boli dvojakí. Účelovo čakajúci v dočasnosti, a tí s presvedčením. Pred 27.11. sa spoločne verejne sa postavili za vtedajšieho primátora J.Vražela, a po voľbách zostali iba tí s presvedčením.
Priateľ nie je ten, ktorí je vtedy priateľom, ak sa darí, ma z toho profit, priateľ sa stáva vtedy priateľom, ak sa kalí jeho charakter v neúspechu a nemení názor. Presvedčení zostali. Zaslúžia si našu pozornosť, aj keď z ich názormi nemusíme súhlasiť.
Tí, ktorí zradili seba
Je zarážajúce, že včera verne účeloví, ktorí po voľbách hľadajú, aby znova mohli „mútiť“ a vnútiť svoju „vernosť“ novej moci. Bolo by aj dobre, aby tieto mená boli zverejnené. Počkajme ako sa budú „profilovať“, aj keď v čase prebývania s mocou pred 27.11. nepoznali súcit a boli súčasťou pošľapávania demokratických zásad vládnutia. Ale ak neprestanú ďobkať, prosiť, žobrať o trochu moci, a tým zavrhovať to čo bolo .... potom asi jedinou cestou bude zverejniť tieto mená pre výstrahu.
Neuvedomujú si, že práve oni napomáhajú devastovať verejnú morálku, čím podrážajú dôveru obyvateľov voči samospráve. Je zarážajúce, že v tomto ich nemorálnom snažení sa zdá získavajú podporu aj niektorých blízkych súčasnej moci.
Siločiary spoločenských pohybov sa vracajú
Čas pre jednotlivca aj spoločnosť sa mení. Časom sme múdrejší, ale aj skúsenejší. V cykloch znovu čelíme tomu, čo odišlo, po čase sa znovu vracia v novej kvalite. Aj keď sme múdrejší a skúsenejší, sme krehkejší a zraniteľnejší, bez toho, že by sme si to pripúšťali. Ak príde tlak, sme ustrašení, konáme v strese a strachu. Neschopní si uvedomiť našu krehkosť k frázam tých, ktorí majú moc. Neodhadneme ich „presvedčivé“ slová, ktoré sú vzdialené realite. ONI im v dobrej viere „uverili“.
Ak si pozorne pripomenieme galériu vtedy ešte všetkých 23 „verných“, nájdu sa tam aj takí, ktorí sú tam, aj keď vnútorne sa s tým nemuseli stotožniť. Práve oni v dobrej viere uverili ponuke moci. Vnútorne pocítili strach z možného pnutia, možno aj možných dôsledkov a privolili. Možno vnímali, že je to proti ich gustu, ale strach urobil svoje.
Pre nich jedno pripomenutie. Tak ako pred 17.11. aj dnes svojim „tichým“ súhlasom, aby to nepočul sused, kolega v práci, privolili. Preto aj po voľbách žijú so svojim tieňom, lebo on bol pri rozhodnutí silnejší, ako oni sami. Neuvedomili si, že cez „vernosť“ k svojmu tieňu unikla im podstata, a zabudli na historicky overenú pravdu, všetci sme museli, oni chceli.