Verejné priestory sú súčasťou mesta. Sú vizitkou (našej) kultúrnosti. Ak niekto vystúpi na železničnej stanici v Čadci, hľadá spoj do Turzovky alebo Korne a potom peši na Živčákovú, asi nebude hodnotiť stav čistoty v Bratislave, ale v Čadci stanicu, kvalitu autobusovej prepravy do Korne, alebo služby na Živčákovej. Práve preto pre cestovný ruch je dôležitý každý detail.
Stačí sa pozrieť na verejné WC na stanici, človeku je na grcanie. Reštaurácia alebo kaviareň skôr odrádza, informačný systém nie je zrozumiteľný, chýbajú dvojjazyčné orientačné tabule, informácie v inom jazyku neexistujú.
Ak k tomu pripočítame našu nedisciplinovať tých, ktorí ako na bežiacom páse hromadia ohorky z cigariet, a to už nepočítajúc množstvo papierikov hlavne po vystúpení z autobusu, ktoré našou necitlivosťou už ani nevnímame, tak dielo skazy sa iba prehlbuje.
Preto sa nečudujme cudzincovi, že jeho istou je, ak sa mu podarí nastúpiť do správneho vlaku, čím sa pre neho skončila nechcená „exkurzia“ toho ako to nemá vyzerať. Ale jedno isto vieme. Asi dlho ho v Čadci neuvidíme.
A propo posledný spor o vlastníctvo komunikácii pred železničnou stanicou nás necti. Pre cudzinca môže to byť „ukradnuté“, komu patrí. On vidí komunikáciu v stave, ktorá vypovedá o našej trápnosti, že každý subjekt robí tak, ako keby sa ho to netýkalo, to oni ... a takto sa význam cestovného ruchu stráca, a naša povesť s nim.
Neuvedomujeme si, že problém cestovného ruchu v sebe skrýva potenciál našej možnej hrdosti. Že k tomu nekráčame je možná aj v tom, že nevieme sa spájať, ale sme špecialisti na neochotu spolupráce. Asi je v nás pocit, že neporiadok k nám „priletel“ z vedľajšej galaxie, a niekto to za nás urobí.
Cestovný ruch v našom meste a Kysuciach nemusí byť stratený za jednej podmienky. Len to je stratené, čoho sa sami vzdáme ...