ROK EUFÓRIE - 1. rok

Eufória zo zvolenia, všetko sa darí. Novozvolený (zväčša neskúsený) primátor pod vplyvov eufórie zo svojho mandátu aj uverí, že bude jeho primátorovanie „večné“. Problémom zostáva, že konať dobro je pohlcované mocou a záujmami, a potom moc zastiera rozum. V prvom roku by malo platiť zákaz schvaľovať uznesenia, ktoré súvisia s primátorom, ako aj predaj majetku iba v nevyhnutnom prípade a to 3/5 väčšinou.  

ROK RADOSTI - 2. rok

Moc utvrdzuje sa v názore, či vyvolanie strachu a osvojenie si karierizmu nie je cesta ľahšieho odporu pri upevňovaní moci? Je dokončená personalizácia. Pre neznalého je to výmena (vedúcich), ktorí boli „naklonení“ predchádzajúcemu primátorovi. Takéto uvažovania je dlhodobo systémovým omylom. Vedúci je preto vedúcim, lebo je odborník alebo mal by byť vo svojom odbore. Ak dokáže svoju neodbornosť, alebo je horlivý vo svojej politickej agitácii, potom nech je vymenený.

Obyvatelia začínajú pochybovať, že nie všetko, čo sa blyští je dobré. Aj napriek tomu naďalej veria, že primátor po oboznámení sa s agendou začne plniť svoje sľuby. Veria, že primátor usiluje o ich dobro, ale zlí sú tí, ktorí kritizujú.

ROK ZAČÍNAJÚCICH SA PROBLÉMOV - 3. rok

Vynárajú sa prvé problémy, kedy prijaté rozhodnutia z období rokov eufórie alebo radosti sa ukazujú, že nie všetko, čo bolo prijaté je správne. Začína únava z vládnutia. Obyvatelia začínajú byť netrpezliví, začínajú rozmýšľať, či zmena na primátorskom stolci bola tou najlepšou voľbou.

ROK ATOMIZÁCIE (a intríg) - 4. rok

V záverečnom roku sa začínajú trieštiť vzťahy medzi tými, ktorí v prvom roku stáli pri primátorovi a začali budovať svetlé zajtrajšky. Práve oni začínajú mať aj iné názory, ako má primátor. Primátor vytriezvie, uvedomí si, že mandát dostal iba na 4 roky a práve ON sa musí pripravovať na nové voľby.

V menšine zostávajú tí, ktorí naďalej stoja za primátorom. Väčšina taktizuje, čaká na ktorú stranu sa podľa výhodnosti a „ponuky“ zaradí. Sú aj takí, ktorí vo svojom uvažovaní aj uveria sami sebe, že sú vyvolení kandidovať na primátora a tí sú najzákernejší. Polarizujú vedenie mesta a začína boj kto z koho.

Rok po komunálnych voľbách (27.11.2011) a po nástupe primátora (27.12.2011) je možno vysledovať niektoré črty vládnutia.

Nezvládanie právnej procedúry

Najdôležitejším a najzávažnejším pochybením je nezvládanie právnej procedúry na zastupiteľstve. Nie je podstatné, či to pramení z neschopnosti, alebo neodbornosti. Podstatné je, že tí, ktorí mali dohliadať na plnenie volebného programu primátora, jeho zástupcovia nezvládajú svoju rolu. Nie že musia, ale oni by mali chcieť,  lebo svoj „flek“ dostali z vôle primátora. Práve oni majú upozorniť primátora, že niečo nie je v poriadku. Ich pasivita je hrozbou, že to čo primátor sľuboval sa nenapĺňa. Najhroznejším pochybením z pohľadu demokracie je pochybenie, keď primátor vzal slovo poslancom, ktorí bol riadne prihlásený do diskusie !!!

Schválenie rozpočtu 2012 iba o jeden hlas

Schvaľovanie rozpočtu 2012 na zastupiteľstve 15.12.2011 nech je dôkazom, že práve jeho schvaľovanie môže byť lakmusom dôvery/nedôvery.   

Ak nepočítame schválenie rozpočtu v marci 2011, kedy rozpočet pre krátkosť času v mnohom kopíruje predošle obdobie, prvý skutočný rozpočet bol pre rok 2012.  

Rozpočet 2012 bol schválený iba jediným hlasom. To nie je dobrá správa pre mesto a jej obyvateľov. Takto ťažko sa schvaľuje rozpočet obvykle až v treťom roku vládnutia, a nie v prvom. Tu sa nemožno vyhovárať na krízu. Ak už, tak na krízu vzťahov v zastupiteľstve.  

Informačná hluchota

Na tejto situácii majú podiel aj niektorí poslanci, ktorí svojou niekedy účelovou pasivitou nahrávajú vedeniu. Nediskutujú, len sa vezú, len aby si nenahnevali „svojho“ primátora. Zabúdajú, že bez kvalitnej diskusie nie sú kvalitné rozhodnutia.

Informačná hluchota sa prejavuje pri rokovaniach zastupiteľstiev. Keby Mestská TV nebola iba virtuálna, potom by priame prenosy zaktivizovali verejnosť. Pasívni poslanci by sa hanbili za svoju pasivitu.

Preto, ak pretrvávajú informačné suchoty, potom najúčinnejšie vyvažovanie informovania zostáva Kysucká TV, osobné webové stránky alebo blogy, ktoré budú aj o inom ako iba o chvále vedenia.

Kultúrna rošáda v meste

Primátor podpísal rozporuplné zmätočné rozhodnutie, keď oddelenie kultúry „šupol“ na školstvo. Pritom školstvo je jedným z dôležitých odvetví v štruktúre mesta. Celkovo spravuje 6 základných škôl a 7 materských škôlok, s celkovým počtom 2896 žiakov a škôlkarov, z toho 2209 žiakov. Celkový rozpočet na školy predstavuje 2.821.297 € (85 mio Sk), z toho dotácie zo ŠR činia 2.775.765 €. Ak k tomu pripočítame riadenie 2 Základných umeleckých škôl, Centrum voľného času a školské kluby, potom je to kolos, ktorý sa musí poriadne oháňať, aby zvládal tak citlivú oblasť, ako je výchovno - vzdelávací proces. Preto zaťažiť školstvo ešte kultúrou je prinajmenšom zvláštne ( aj nezodpovedné?). Treba robiť opatrenia, ale tak, aby sme cez les videli stromy.

Najzraniteľnejší - seniori

Nemožno si nevšimnúť vedený atak na najzraniteľnejšiu skupinu v meste - dôchodcov. Ináč si nemožno vysvetliť tlak voči ním. Spôsob ako sa prejednávala miestna daň o psoch vypovedá omnoho viac, ako celé traktáty sľubov. Po virtuozite zvanej „manipulácia“ diskusie, výsledkom je prehra dôchodcov. Všetko zostáva tak, ako bola platné nariadenie v roku 2011 s jediným rozdielom. Demotivujúca sadzba za psa v panelákoch zostáva na 66 €, ale bola rozšírená na 8 seniorských ročníkov, lebo hranica na oslobodenie za psa sa zvýšila zo 62 na 70 rokov.  

Alkoholový atak ?

Je zarážajúce, že alkohol v meste začína získavať „sebavedomie“. Z diskoték, pubov, pohostinstiev si buduje svoje zázemie v zariadení, ktoré patrí mestu. Nie je takéto konanie cestou zarúbanou, kde absentujú sľuby, ktoré sa priehrštím sľubovali na ozdravovanie verejného poriadku?

Chýba vízia mesta

Pretrváva poznanie, že nestačí iba výmena osôb, ale hlavne zmena politiky v meste. Mesto nemôže byť riadené ako spoločnosť, ale ako mesto, v ktorom bývajú obyvatelia.

Rozpočet 2012 nedáva odpovede, aká je vízia mesta?  Nehovorí, ako čeliť rizikám proti „nášľapným“ mínam z rokov 2006 - 2010? Je lepšie, sedieť na „riťfleišoch“ a jediným výsledkom bude zvyšovanie miestnych daní, alebo zapojiť rozum (čo bolí), a poslancom predložiť sériu opatrení, ktoré budú hľadať rezervy? Prečo sa zabúda na projekty, ktoré budú pomáhať  tým, ktorí musia znášať rozmary rozpočtovania v meste - seniori a mamičky?  Prečo sa nezmenila filozofia prístupu k využívaniu voľného času pre mladých ... na úkor alkoholových opojení?