Schvaľovanie nariadenia o miestnej dani za psa bolo dôvodom sa zamyslieť, kde môže „zloba“ mladosti zájsť. Nejedná sa ani tak o zlobu ľudskú, ale z neuvedomenia si mladosti. Tí, ktorí mohli, neuvedomujujú si, že v každom začiatku tkvie začiatok konca. Inými slovami povedané, že mladý bude raz starý.
Tí, ktorí dnes rozhodujú, sú mladí, silní a majú aj vplyv. Oni tiež snia o starobe, lebo aj oni radšej starší a tým múdrejší, keď sú ešte mladší. Neuvedomujú si, že 66 € za psa pre seniora je hotové nešťastie. Ak u neho prebýva nešťastie, potom aj rýchlejšie starne. Nech nasledujúce riadky sú zamyslením, že život nie je iba o mladosti.
„ Majú ľudia dôstojnú starobu? Nikto to neskúma
Ovocie nekupujú vôbec, chlieb dávajú zamraziť, lebo ani krajec nemôže vyjsť nazmar. Nemajú pevnú linku a v televízii nastavené iba základné programy. Pri prechádzkach rozmýšľajú o tom, koľko vecí zase zdraželo. Takto prežíva starobu väčšina dôchodcov. To, či je dôstojná, žiadna inštitúcia doteraz nezisťovala.
" Dôstojná staroba? To rozhodne nezažívam. Z dôchodku sa vyjsť dá, ak nerobím nič iné, len zháňam akciový tovar a chodím po výpredajoch. Nemôžem ísť ani do divadla, napriek tomu, že sú tam pre dôchodcov zľavy," hovorí 66-ročná Otília. Keď z penzie zaplatí nájom, lieky a lekára, zostane jej tretina. Dôchodkyňa Irma Mikušová z obce Borové z dôchodku nedokáže ušetriť vôbec nič. "Ďakujem Bohu, že udržím domácnosť. Mám jedenásť detí, ale každé má rodinu. Od ktorého by som si pýtala pomoc, keď zarobia 300 eur a majú vlastné rodiny? Som vďačná aj za potravinovú pomoc, ktorú sme teraz dostali od únie."
Výskumy, ktoré by sa venovali problematike kvality života dôchodcov, nie sú. Podľa sociologičky Zuzany Kusej to svedčí o nezáujme spoločnosti o túto tému. Spôsob života penzistov podľa ich vyjadrení určujú najmä peniaze. Bernardína Bodnárová z Inštitútu pre výskum práce a rodiny hovorí, že dôležitý je aj sociálny kapitál. "S kým sú, aké majú kontakty, či majú rodiny. Mnohí skôr zle znášajú samotu, a to je niekedy horšie, ako keď chýbajú peniaze," vysvetlila Bodnárová.
Mnohí dôchodcovia dôstojnú starobu prežívajú len vďaka deťom. Podľa Kusej aj takýto model môže byť pre nich ujmou. "U nás je taký kultúrny vzor, že seniori majú obdarúvať mladších. Aj to je pre nich ujmou, keď nemôžu všetkým vnúčatám dať darčeky, ako si prajú," hovorí sociologička.
Penzisti sa snažia nežiť nečinne. Aj keď väčšina nemôže cestovať, vyvažujú to inými aktivitami. So zhoršujúcim sa zdravím sa však mení aj ich životný pocit a vytráca sa radosť zo života. "Bohatší dôchodca môže mať pomôcky a upravený byt, má uľahčený život, tak sa cíti dôstojne. Ten, ktorý na to nemá, sa cíti bezmocný, odkázaný na niečiu pomoc ako dieťa," uzavrela Kusá. "
Eva Okoličániová
Zverejnené: Pravda 12. 1.2012
Čítajte viac: http://spravy.pravda.sk/maju-ludia-dostojnu-starobu-nikto-to-neskuma-fns-/sk_domace.asp?c=A120112_091527_sk_domace_p09#ixzz1lgeootsn