Zmyslom je dať ponúkanému produktu bulvárny „náter“ a zamlčať dôsledky (aj tie nepríjemné). Ak k tomu ešte, aby produkt sa čo najviac predával, mal veľký zisk a bol na úkor morálky.  Nič nového pod slnkom. U pop muziky je to stála overená pracovná metóda. Lebo ak kúpim CD, ktoré sa mi nepáči, zahodím ho. Ale ak sa jedná u problematickú pôžičku, to už je problém na dlhšie obdobie. Ak je to ešte s atakom na najzraniteľnejšiu kategóriu občanov - seniorov, je to zarážajúce a nemorálne.

Zobrať si úver, alebo pôžičku bez rozmyslu, či na to mám, kedy rozhodujúcim kritériom sú emócie, je nezodpovedné. Potom sa nečudujme, že počty exekúcii hlavne u seniorov narastajú. Za roky 2009 - 2011 stúpli z 15.843 na 35.271. Tento vývoj je alarmujúci. Treba si uvedomiť, že kto sa dostane na hranicu životného minima, jeho život je frustrujúci.

V súčasnosti vyše 35 tisíc seniorov dostáva v dôsledku exekúcií mesačne iba 144 €.  So situáciou na Slovensku sa začal zaoberať aj Brusel. Dôvodí vysokými  úrokmi, ako aj rýchlym postupom pôžičkových firiem pri exekúcií, ktoré sú demotivujúce. Seniori, na ktorých je uvalená exekúcia môžu dostať iba 60 %  životného minima, ostatné si môže vziať exekútor. U predčasného dôchodcu to činí v priemere 244 € a čiastočne invalidného dôchodcu je 142 €. Hlavne, že všetko je nastavené podľa západných parametrov, ale životné minimum, ale aj dôchodky a platy sú naše „východné“.

Solidarita v boji proti „úžerníckym“ praktikám cielene vedená proti najslabším je u pravice neznámym pojmom. Štát by sa nemal zbaviť zodpovednosti, chrániť ich aj keď dôvodom ich problémov je ich je nezodpovednosť, ale aj ich úprimná naivita s dobrým úmyslom nenaletieť. Obce sú v inom postavení. Samospráva vo svojej podstate sa správa solidárne a sociálne. Vo väčšine prípadov, ak niečo dotuje, nie vždy musí byť zisková.  Aj keď ona môže byť krutá, ak vo svojej nezodpovednosti neposkytuje tejto skupine občanov zľavy.

Ako je to v Európe?

Porovnanie priemerných dôchodkov a minimálnej mzdy v krajinách eurozóny majú svoju vypovedaciu hodnotu. Nie jeden z nás vytriezvie a položí si otázku, kde sme sa to dostali. Ešte pred GORILOU sme mohli sa nádejať, že Slovensko sa môže vyrovnávať s Európou. Po GORILE je to ako v lete na saniach. Chceme, ale to nejde. Naša odvaha veriť, že táto politická garnitúra chce vytvárať obecné dobro, už neverí sama sebe.  Ak sa spojí občianska pasivita verejnosti (ktorá politikom dáva krídla) s  politickou „elitou“ (ktorá dostala od náš voličov vo voľbách mandát), ktorá dokáže za „pár“ minút naškrabať miliardy na euroval a nemá víziu riešenia v prospech slovenských rodín, potom už nikto nikomu neverí. Nečudujme sa, že nám prischne roľa zostať chudobným príbuzným v rámci EÚ, ako aj eurozóny.

Krajiny eurozóny podľa minimálnej mzdy

Luxembursko 1757 €,  Holandsko 1424 €, Belgicko 1415 €, Francúzsko 1365 €, Írsko 1326,  Slovinsko 748 €, Grécko 739 €, Malta 665 €,  Španielsko 641 €, Portugalsko 485 €,  Slovensko 327 €,  Estónsko 278 €

Krajiny eurozóny, ktoré nemajú minimálnu mzdu : Cyprus, Fínsko, Nemecko,  Rakúsko,  Taliansko.

Krajiny eurozóny podľa priemerného dôchodku

Luxembursko 3000 €, Grécko 1600 €, Taliansko 1141 €,  Francúzsko 1108 €, Fínsko 1050 €, Rakúsko 1026 €, Španielsko 877 €,  Belgicko 847 €, Nemecko 791 €, Slovinsko 607 €, Malta 615 €, Portugalsko 354 €, Slovensko 351 €,  Estónsko

Krajiny eurozóny bez zistenia priemerného dôchodku: Cyprus,  Holandsko, Írsko.