že začne hovoriť o básnikovi,
a nie o básni.
(Ezra Pound)
Po nástupe Ing.P.Lariša za riaditeľa Mestského podniku služieb (MPS) po komunálnych voľbách v roku 2010 sa zmnožujú mediálne ataky na jeho osobu, čo by sa dalo aj pochopiť. Jeho postavenie ho predurčuje znášať omnoho intenzívnejšie verejnú kritiku, ako je to u bežného občana s jedinou podmienkou. Kritika by mal byť vedená v dobrej viere pomáhať verejnému blahu v meste a nie ju viesť z pocitom pretrvávajúcej trpkosti z neúspechu v komunálnych voľbách. Aj toto by sa dalo možno pochopiť, aj keď to vykazuje nezvykle správanie sa alebo, že by to bolo prejavom jej vedomej dehonestácie terajšieho riaditeľa?
Čo je zarážajúce na tejto mediálnej trápnosti, že kritika sa okrem riaditeľa nepriamo rozšírila aj na pracovníkov MPS. Práve oni stoja v „prvých“ líniách nasadenia, sú viditeľní v každom čase i nečase. Z toho možno usúdiť, či sa nestali nechtiac proti vlastnej vôli rukojemníkmi tejto nechutnej mediálnej hry?
Čo je podstatné, za nimi sú vidieť výsledky. Ak niekto aj napriek tomu kritizuje ich zákonné nároky na stravné lístky a pritom nebol porušený zákon, je to prinajmenšom neférové. Nevypovedá to o autorovi omnoho viac, ako stohy popísaného papiera?
Ak už zamestnanci nepriamo dostali „nakladačku“ neúcty, potom sa vkráda do mysle nechtiac najčernejší scenár. Asi autor má skúsenosti, že ak v rokoch 2006 - 2010 požívali pracovníci MPS od vtedajšieho primátora a riaditeľa neúctu, že aj dnes v tom istom trende je snaha pokračovať?
MPS je organizácia mesta, ktorá má pevné ukotvenie v živote mesta. Platí to dnes, platilo to aj v rokoch 2006 - 2010, ale aj pred rokom 2006.
Ak by bola mediálne pravdivá kritika, potom by kritika mohla byť vnímaná priamočiarejšie. Nebolo by to snaha spochybňovať pracovnú morálku a následne zmenu smerovania MPS v neprospech mesta? Nie je pre tento možný spôsob smerovania priliehavejšie japonské pomenovanie - kamikadze? To asi autor nechcel ... alebo, že by si to vo svojej horlivosti neuvedomil?
Je dobré, že MPS sa stará o svojich pracovníkov ukážkovo a treba dodať aj vzorovo v rámci zákona. Lebo nič nie je dôstojnejšie, ako vždy vidieť človeka v jeho právach, potrebách, dôstojnosti, ale aj v zodpovednosti.