Po roku 1989 sa začal presadzovať názor, že štát ma vytvoriť podmienky. Potom každý sa má postarať o svoje bývanie, ale to by musel mať pravidelný príjem. Aký to kontrast v čase. Pred rokom 1989 sa riešila bytová otázka veľkoryso, nájomnými bytmi. Na rozdiel od dnešných bytov, vtedy mladé rodiny platili iba úhradu za užívanie bytu. Dnes k tomu treba pripočítať dlhodobé splácanie úveru. Práve táto časť nákladov na bývanie gniavi mladé rodiny, aj keď majú prácu, ale  v spojení s neustálym zdražovaním väčšina žije na hranici životnej únosnosti.  

Preto je dobre, že v súčasnosti je snaha stavať nové nájomné byty štátom za pomoci obci, ale tiež súkromnými developermi. Práve tento zámysel sa stal súčasťou programového vyhlásenia vlády pre roky 2012-2016

•             dostupnosť bytov pre sociálne ohrozené skupiny obyvateľov v primeranom štandarde

•             pokračovať v uplatňovaní podporných nástrojov, sústrediť sa na prehodnotenie kvality obytného prostredia bytových domov, najmä panelových sídlisk a centrálnych častí miest, ako aj obnovu bytových domov

•             finančné udržanie Programu výstavby obecných nájomných bytov nižšieho štandardu

Treba si priať, aby sľuby politikov sa stali realitou, aby sľuby nezostali iba sľubmi.

Aká je situácia v Čadci?

Mesto má 220 nájomných bytov, pričom dlh na jeden nájomný byt činí 271 €/byt. Počet návrhov na vysťahovanie neplatičov predstavuje ¼ z celkového počtu nájomných bytov v meste.

Zarážajú vysoké nedoplatky v nových nájomných bytoch na Chalupkovej ulici a troch bytových domoch na Kýčerke. Celkový dlh z neplatenia nájomného je 29.646 €, čo na jeden byt dlhová záťaž je 196 €/byt. Ukazuje sa, že ak tieto byty sa stavali za pomoci ŠFRB ako pomoc mladým, pre mladých sú stále drahé. Problémom je, že ak pri začiatku podpísania zmluvy majú prácu, po 1-2 rokoch sa mohli stať nezamestnanými. Potom nasleduje buď vysťahovanie a následne existenčné problémy alebo nastupuje inštitút deložovania. 

Pri súčasnej situácii na trhu bytov aj súkromný developeri nemajú to jednoduché. Nové (drahé) byty aj po zlacnení sú aj pre movitých drahé. Preto štatistika o voľných bytov je priaznivá ... ale iba pre movitých. Ale čo tí, ktorí tri  týždne žijú a štvrtý živoria?

Práve na bytovej otázke je možné vydedukovať, ktorý verejný systém je vhodný. Ten, ktorý sa začal presadzovať po roku 1989, kedy každý sa má postarať o seba, alebo ten, ktorý je sociálne spravodlivejší. Odpoveď je na každom z nás, aby sme mali jasno, keď budeme pristupovať k volebným urnám.