Súčasne pre prváčikov to bude v ich živote prvou životnou zmenou. Skončilo sa im bezstarostné hranie. Od teraz už len povinnosti. Nazabúdajme aj na tie rodiny, ktoré majú prváčikov. Pre mnohé z nich sa ešte väčšmi prehĺbi ich sociálne postavenie.

Ak financie bude stále nedostatkom, mali by sa minimalizovať dopady na kvalitu výchovno - vzdelávacieho procesu.

Poprajme učiteľom, aby pracovali so žiakmi, pre ktorých výchova je v nich pevne ukotvená. Pretože žiakmi sú aj tí, pre ktorých rodinná výchova v predstavách ich rodičov je  považovaná za „absolútnu“ a správnu. Týmto rodičom ani nie odporučenie, ale nahlas vyslovená myšlienka. Nech s pokorou a múdrosťou sa pokúsia zabojovať na sebe. Nech zabudnú na svoje (liberárne) náhľady v ich výchove spôsobujúce podprahovými nástrahami života  šírené niektorými médiami. Nech začnú žiť život zbavený dogmy bezbrehej slobody. Lebo výchova má svoje pravidla prísnosti a tvrdosti.

Poprajme učiteľom, aby  výchovno - vzdelávaciu práca so slušne vychovanými a usilovnými žiakmi s ich primeranými ambíciami mohli rozvinúť ich pedagogické schopnosti.

Poprajme učiteľom, aby žiaci sa tešili na školu, aby pre ne škola mala zmysel.

Poprajme rodičom, aby uverili, že škola je prostriedkom na pokračovanie výchovy započatej v rodine, aby rodičia uverili, že škola je prostriedkom, že sa ich deti môžu  niečo naučiť, aby rodičia verili svojim učiteľom, že ich chcú naučiť to, čo budú v živote potrebovať.

Nech rodičia si neustále pripomínajú, že múdrosť človeka je tá, ktorú si v sebe nosíme.