(úvaha na tému Bartolomejský jarmok a hudobná produkcia v meste)
V Čadci doznievajú hodnotenia Bartolomejského jarmoku. Ľudia sa snažia odpovedať si na otázky. Aký bol jarmok? Zaujal ma program? Aká bola na ňom nálada? Ako som sa cítil na jarmoku? Čo by som navrhol zmeniť? Pritom kvalita jarmoku každým rokom stúpa, čo neznamená to isté ako spokojnosť.
Jarmok je miestom stretávania sa známych, rodinných príslušníkov, ale aj Čadčanov bývajúci mimo. Práve preto by mal byť jarmok prezentovaný všetkým, čo osloví väčšinu prítomných.
Sto ľudí, sto chutí platí aj pre Bartolomejský jarmok, ale podstata by nemala unikať.
Postrehy zdola napovedajú oveľa pravdivejšie, ako je oficiálne hodnotenie. Najviac kritiky bolo na hudobnú produkcii. Názor zdola je jasný. Jarmok bol, je a dúfajme, že zostane ľudovou zábavou. Ľudia sa budú cítiť dobre, ak dramaturgia bude blízka ich srdcu.
V poslednej dobe je pozorovať v meste nežiaduci jav. Produkcia na podujatiach sa začína presúvať k modernej decibelovej hudbe na úkor melodickej ľudovej. Ak už je zámerom mesta meniť charakter hudobnej produkcie, otázka znie? Nedeje sa to účelovo, že je to pre niekoho výhodné? Ak už, nech sa pre takéto žánre organizujú tematické koncerty, pri ktorých sa neporušuje nočný klud. Takto sa zvýši šanca, že sa nebude zahlcovať Bartolomejsky jarmok cudzorodou dramaturgiou. Potom obyvatelia v meste porovnávajúci s inými jarmokmi nebudú nechápavo krútiť hlavou, čo sa to deje v štáte „čadčianskom“.
Pripomeňme si, ako verejnosť v meste prijíma niektoré žánre. Rocková, jazzová alebo iná moderná hudba nie je ani dobrá ani zlá, je taká akú ju prijímame, ako nás formuje. Ak sa jedná o verejnú produkciu, bolo by vhodné zvažovať, koľko ľudí v meste danou produkciou oslovujeme. Dramaturgia jarmoku by mala byť ľudová ukončená ľudovou veselicou.
Jazz nie je v meste záujem. Je to skôr pre nadšencov ako pre verejnú produkciu. Snaha bývalého riaditeľa Domu kultúry M. Ďuricu poriadať jazzové večery zostala nevypočutá. Taktiež snaha majiteľa JAZZ KAFEE organizovať uzatvorenú jazzovú produkciu, ktorá chcela obohatiť kultúrny život v meste sa nestretlo s pozitívnou reakciou. Majiteľ bol stratový a koncertom bolo odzvonené.
V tohoročnom programe Čadčianskeho kultúrneho leta boli vystúpenie kapiel o ktoré bol minimálny vlastne žiadny záujem. Prázdna plocha dokonala dielo skazy. Na obhajobu treba povedať, že príčinou nebol žáner, ale čas konania koncertu. Mladí radšej decibely, neporiadok a tmu, ktoré plodia anonymitu. To je ich jediné kritérium hodnotiť „úspešnosť“ koncertu.
V úvahe o modernosti a ľudovosti nech poslúži nový Šláger TV. Je dôkazom, že typ hudby, ktorí šíri bol u nás dlhodobo účelovo potieraný. Dôvod je prozaicky. Pre verejné, ale aj súkromné média to nebola lukratívna záležitosť. Dychovka a ľudová hudba je vysielaná v SRo a STV ako nejaká „škodná“ a nie ako všeľudová hudba, ktorú obľubuje väčšina.
Popularita ŠLÁGER TV, ktorej sledovanosť rastie geometrickou radou dokazuje, že verejné a to už nehovoriac o súkromných médiách diskriminuje väčšinu nepriamo a cieľa vedome a „núti“ počúvať to, čo chcú majitelia. Dôvod? Vždy až na prvom mieste sú zisky.
Súkromné média chcú najvyššiu počuteľnosť alebo návštevu (mladých) a dospelý ako keby neboli. Súčasné súkromné rádia (okrem 1-2) sú ako keby jedna mater mala. Ale vysielanie verejného rozhlasu DEVÍN je na Kysuciach tabu. Potom zámer vyčleniť promenádny dychový koncert na Námestie Slobody možno vnímať ako naplnenie tejto úvahy v praxi.
Úvaha na tému Bartolomejská jarmok a hudobná produkcia má omnoho širší záber, ako si vieme uvedomiť. Úvaha nemá ambíciu haniť. Jarmok má mnohé iné pozitíva, stojí veľa úsilia a financií. Poukázaním na tendenciu začleňovať rôzne iné menšinové žánre tam, kde očakávania sa nenaplnia, je zo strany mesta prinajmenšom podivné a treba o tom diskutovať.
Mesto by nemalo absentovať na svoju rolu, ktorú má vo výchove mladých v meste prostredníctvom kultúrno - spoločenských akcii, ktoré organizuje. Výchova je nedeliteľná, a každý svojou časťou prispieva na formovaní mladých - rodičia, škola aj mesto.
Mesto by malo reagovať a byť hrádzou proti tvrdošijnému postoju tých mladých, ktorí sa vymkli kontrole rodičov a stávajú sa ľahkou korisťou uličných „kolektívov“. Potom je to iba krok do kolektívu, kde hodnoty sa nectia, kde alkohol, nebodaj drogy plodia bezstarostnosť bez zodpovednosti, sú sprevádzané arogantnosťou, agresivitou a neúctou k hodnotám, majetku, stráca sa schopnosť rozlíšiť dobro a zlo, nectia sa autority a ich slovná zásoba je fixovaná a nemenná. Alebo mesto si myslí, že súčasný stav napomáha znižovať negatívne trendy?
Kysuce sú kresťanské. Podľa posledného sčítania okres Čadca patrí medzi okresy s najväčším podielom katolíkov. Toto by mali mať na pamäti zodpovední v meste. Nie sú pravdivé slová kardinála J.CH.Korca, že lepšie je zažíhať svetlo, ako preklínať tmu? Nech tieto slová adresujeme, komu len chceme, pokiaľ to neurobíme dnes, ráno bude také ako to včerajšie.