Firmy, ktoré si ctia zásadu, že bez práce nie sú koláče, nám rastú ako huby po daždi. Pozývajú lepšie znie lákajú zväčša seniorov na stretnutia, kde sľubujú aj obed. Všetko je marketingovo tak pripravené, že odtiaľ je iba krok pre zväčša seniorov dostať na ich na „pekáč“. Vo svojej naivite seniori snažia sa „zabiť“ čas mysliac si, že niekto im v tomto svete niečo grátis poskytne. Neuvedomujú si a neveria tým, ktorí im hovoria, že na pochybných prezentáciách sa ponúkajú s prepáčením „sračky“.
Pre niektorých je ešte v živej pamäti, ako sa ponúkali jedno rázové digitálky seniorom za 200 Sk, ktoré v krajinách mimo východného bloku dávali ku kúpenému tovaru grátis.
Seniori žijú vo svojej naivnej predstave. Ak oni chcú robiť dobro, že aj tí, ktorí ich pozývajú, chcú robiť tiež dobro, je predstava a treba to zduplikovať naivná. Vypovedá to o ich slabej alebo podpriemernej mentálnej sile podporenej slabou schopnosťou si veriť. Potom každý medový úsmev ich zdola. Bez problému príjmu lákavú ponuku na obed alebo občerstvenie. Za to zaplatia krutú daň. To že naleteli a prezenty sú mnohokrát bezcenné zistia až doma.
Ak by to bol tovar, ktorí seniori potrebujú a mali by na to, tak to by sa dalo ešte pochopiť. Problém nastane, ak tovar chcú vrátiť, ale zväčša na adresách sa nikto nehlási. Senior potom platí za svoju hlúposť krutú daň. Títo tiež podnikatelia zväčša nemajú svoj obchod, skrývajú sa, čím dávajú na známosť, že nemajú čisté svedomie.
Podobne sa to stalo aj pani Anne z Čadce, o čom sa zmienili slovenský internetový server aktuality.sk.
„ Pri vstupe zobrali od ľudí pozvánky a pýtali si 1 euro ako prezenčné. Počas prezentácií zakázali dvíhať mobily a telefonovať, aby sa nemali s kým poradiť - žiadna ochutnávka klobás," rozčúlene povedala rodinná známa pani Anny. Za tovar mala zaplatiť 1000 eur, keďže pri sebe nemala toľko peňazí, povedala, že doma má iba 200 eur. "Spolu s ňou išiel jeden pracovník firmy až domov, vzal peniaze a rýchlo ušiel preč," povedala nevesta poškodenej pani. Ešte vraj musí doplatiť 800 eur. “
Folklórom týchto firiem je, že zväčša zastrašeným seniorom, ktorým ponúkajú nie originálne, ale neúplné kópie. Podobne je to aj so záručným listom. Potom zostáva iba plač nad rozliatym mliekom.
V tomto prípade by mala platiť obozretnosť, dvakrát merať a raz píliť. Ak hovoríme o demokracii a zodpovednosti, a títo pseudo podnikatelia hýria demokraciou, ale bez zodpovednosti. Nemal by štát prísne postihovať tieto obchodné praktiky? Aký je rozdiel medzi hrdinom a blbcom? Hrdina vie odhadnúť riziko a chce konať dobro. Ten druhý ťahajúci za kratší koniec si myslí, že je predurčený konať dobro a napriek tomu ide do rizika. Potom behom okamihu sa jeho život aspoň na niekoľko mesiacov môže zmeniť na ruinu.
Nie je tu právne vákuum, ktoré nahráva pseudo živnostníkom? Nie je to prejavom zvrhlosti trhu? Seniori majú byť ostražití a nie sú, zákonodarca je v zimnom spánku a tí, ktorí ponúkajú sú krytí, že tí obozretní nie sú obozretní. Ich argumentom je, že práve seniori dobrovoľne prejavia slobodnú vôľu v zmanipulovanej ponuke trhu. Takto chápaná demokracia je zvrátená. Nie je to cielene (a vedomé?) vedené, aby seniori strácali k nešvárom vo svojom okolí citlivosť vo vidine, že trh to za nich vyrieši ekonomiku, ale aj morálku? Nie je to hlúpe, sprosté a primitívne takto vedená manipulácia? Je ešte nádej, že v tomto štáte prehlbujúcej sa amorálnosti vo verejnom života môžeme pomýšľať, že pravda a láska môže zvíťaziť nad lžou a nenávisťou?