Nemám nič, nežiadam nič.
( Matej Hrebenda )
Mesiac knihy bol u nás po prvý krát vyhlásený v roku 1955 na počesť Mateja Hrebendu. V súčasnosti, hlavne po roku 1989 sa akoby obšívame a zabúdame na knihu. V tomto ubehanom svete víťazia pseudo dôvody nečítať. Predsa čítať je pre mnohých námaha, vyžaduje rozmýšľanie. Súkromné TV chrlia tele novely, ktoré sa prispôsobuje najnižšej úrovni prijímateľov a kniha sa vytláča mimo ich záujem. Vytvárať si svoj názor, keď bulvárne printové média chrlia atraktívne podprahovky, pre väčšinu sa nenosí. Preto je u tejto skupiny osôb pohodlnejšie, presnejšie by malo byť bezprácne sa stávať liberálnejší ... a to je odklon od prirodzených hodnôt v priestore pod Tatrami.
Kniha otvára nás novým myšlienkam. Jej originalita začína vďaka našej ľahostajnosti rodičov, učiteľov, ale hlavne zle nastavenému štátnemu vzdelávaciemu systému upadať. Pre väčšinu mladých víťazi bez obsahovosť v ich živote. Pritom práve kniha by mala byť kompasom otvárať sa myšlienkam. Traduje sa, že kniha je pre človeka tým, čo krídla pre vtáky.
„ Informácii o Matejovi Hrebendovi je veľa. Narodil sa 10.3.1796 a zomrel 16.3.1880. Legendárny šíriteľ slovenskej a českej osvety sa narodil i zomrel v marci. Hoci mal od narodenia zrakovú chybu, knihy sa stali jeho osudom. Jeho postava a život nás zavedú do dávnej minulosti, keď šíril osvetu medzi slovenským ľudom. Najskôr chodil po dedinách Malohontu, Gemera a napokon po celom území dnešného Slovenska. Vydavatelia mu predávali knihy a on ich spájal nielen s predajom, ale ľudí aj poúčal, šíril kultúru. Mnohí ľudia v tom čase pokladali čítanie kníh za nepotrebnú vec. Podľa obyčajných ľudí čítanie kníh bolo určené jedine vzdelancom.
Svojimi pochôdzkami sa teda pričinil o to, že aj jednoduchí ľudia spoznávali knižnú kultúru a získavali prehľad o verejnom dianí. Netreba zabudnúť na to, že zachránil veľa kníh pred pálením, a tým prispel ku vzniku knižníc. Možno to v dobe internetu znie neuveriteľne, ale on bol skutočným, jedinečným zdrojom a šíriteľom vedomosti svojej doby. Pri svojej slepote určite videl oveľa viac, ako mnohí cez okuliare - videl srdcom.“ napísala na svojom blogu SME Anna Čunderlíková.
Zaželajme si, aby čím viac ľudí nachádzalo v knihe záľubu, aby naďalej sme pestovali u svojich detí vzťah k knihám. Prajme si, aby systém vzdelávania vytváral také podmienky pre prácu s knihou, aby čítanie kultivovalo slovný prejav a rozširovalo slovnú zásoba. V tom nezabránia ani výkonne notebooky, ale aj moderné čítačky, ktoré neoberú knihu o jej originalitu a výnimočnosť zážitku.
Na to, aby ľudia ľúbili knihu je potrebná snaživosť, ktorá v sebe pretavuje námahu, odriekanie. Podľa vynaloženej námahy sa potom tvárni človek. Práve kultúrnosť podporená kultúrou predznamenáva kultivovanosť jednotlivca a jednotlivci kultivujú národ. Nezabúdajme, že bez snaživosti sa vytvára masa beztvárnych ľudí.