Výchova nie je vecou sinej ruky,
ale rozumu a srdca.
(J.A.Komenský)
Deň učiteľov by mal byť dňom vďaky učiteľom, ale aj nepedagogickým pracovníkom za ich odvedenú prácu. Ak ďakujeme, aspoň na okamih nech znejú „oslavné“ slová. Zároveň nesmieme zabudnúť, že tieto slová v každodennej realite sa menia na slová neúprimné. Spoločnosť učiteľov vytláča na jej okraj.
Ako potom si možno vysvetliť jedno z hesle pri štrajku učiteľov pred Úradom vlády „ NEVZDELANÉ STÁDO POLITIKOM VYHOVUJE ! “ ? Ako má spoločnosť vnímať nezáujem štátu, ktorý nechráni učiteľa pred fyzickým nátlakom. Tak ako sa to stalo v Plaveckom Štvrtku, kde žiak opľul a zbil učiteľku? Je to zámer, alebo neschopnosť brániť učiteľku pri výkone jej povolania? Alebo, že by povolanie učiteľa sa zmenilo na zamestnanie?
Tak ako silnejú sľuby politikov pred voľbami, o to viac školstva upadá bez rozdielu kto vládol po 1989. V školstve sa okrem úcty k učiteľom stráca sociálna solidarita. Rodičia stále viac musia prispievať na vzdelanie svojich deti. Zabúda sa, že štát sa nemôže zrieknuť zodpovednosti za vzdelanie. Treba si uvedomiť, že aj napriek úcte k súkromným školám bez podpory štátu na voľnom trhu by sa ponúkalo stále menej vzdelávania. Štát asi vychádza z poznania, že rodičia sú rodičmi preto, lebo ľúbia svoje deti.
Porovnávať kvalitu školstva pred a po 17.11. je možné. Ak si odmyslíme ideológiu a tým aj stranícke vplyvy, ktoré včera boli a sú aj dnes i keď v inej forme, školstvo spred 17.11. malo koncepciu a smerovanie. Dnes učitelia sú iba príveskom, kde žiaci sú viac ako učitelia. Dnes pre školstvo platí pozmenená múdrosť. Psy štekajú a karavána ide ďalej, dnes - štrajkujúci učitelia „štekajú“ a vláda si robí po svojom.
Kompetentní akosi zabúdajú, že vzdelanosť národa je jedným z kritérií, ktoré predurčujú charakter štátu a národa.
Háklivou témou sú platy učiteľov. Keď sme vstupovali do EÚ, sľubovalo sa, že platy sa budú vyrovnávať so západom. Príklad za všetky. Volkswagen v Bratislava patrí čo do kvality v rámci koncernu medzi najlepších. Vyrobené auta predáva koncern za jednotnú cenu bez rozdielu kde boli vyrobené, ale platy sú v Bratislave nižšie ako vo Wolsburgu. A to už sa netreba vzrušovať, aký je rozdiel medzi platmi v KIA u nás a u nich. A propo, bolo by zaujímavé vysledovať ako sa zvyšovali platy učiteľom o 5%?
Netkvie idea nášho napredovania „v čare“, že to niekomu vyhovuje? Čím je človek menej vzdelaný, tým musí tvrdšie pracovať a tým menej zarobí. Preto vzdelanie je najväčšia hodnota, ktorú môže človek dostať. Ak sa to nebude meniť v dobro, Slovákom zostane nálepka lacnej pracovnej sily, ujde sa nám podradná práca a zarobíme, aby sme živorili.
Tohoročná oslava Dňa učiteľov v meste bola slávnostná. V priestoroch Domu kultúry prevzali ocenenia 18 najlepších učiteľov. Všetci prítomní to oceňujú. Najradšej by boli, keby úcta k učiteľskému povolaniu bola v nás, rodičoch, žiakoch, v spoločnosti, keby sme si ctili povolanie učiteľov. Iba mali detail. Je k neviere, ak dospelý nevie meno učiteľky, ktorá ho učila v 1. triede.
Môžeme učiteľom priať, želať, ale úctu im to nenavráti. Nerovnomernosť prerozdeľovania bohatstva v spoločnosti učiteľov tlačí ich okraj spoločnosti. Mnohí rodičia nedoceňujú výchovu, lebo pre nich je výchova iba zbytočným príveskom. Mnohí žijú v presvedčení, že práve ich dieťa je prinajmenšom ten alebo tá, ktorá vyvedie Slovensko do krajiny zasľúbenej.
Po udalosti v v Plaveckom Štvrtku, kde žiak opľul a zbil učiteľku, prajme učiteľkám, aby do školy chodili radi a bez strachu. Keď už máme „more“ školských reforiem, aspoň jedna by mala mať legislatívne ukotvené chrániť učiteľa pred brutalitou žiaka z dôvodu nečinnosťou ich rodičov. Nie je nedostatkom potrestať iba žiaka? Nemal byť ešte väčšmi potrestaní rodič? Predsa prísny rodič je lepší ako polepšovňa. Lebo ak niekomu nedôjde, že výchova je po vzdelaní pre malý národ tým najdôležitejším, tak nech cesta vedie represiou.