Žiadali autori listov niečo nemožné?

Ruku na srdce. Žiadajú autori otvoreného listov niečo nemožné? Polemika o tom, či sa má poskytnúť dotáciu pre plavecké športy alebo priamo bezplatne plavecké dráhy obdobne ako je to napríklad s dotáciami a bezplatným nájmom za využívanie športovej haly u najúspešnejšieho klubu v meste u stolného tenisu? Tam na miesto plaveckej dráhy je bezplatne športová hala a k tomu solídna dotácia. Nesmie sa zabudnúť, že vynaložené financie pre športy prinášajú pre mesto a štát pozitívne externality. Pritom športové haly, ale aj plaváreň v podmienkach mesta budú vždy stratové.

Plaváreň stojí ročne mesto 240 tisíc € ročne

Neprehliadnuteľný je argument, že plaváreň stojí ročne mesto 240 tisíc €, tak nech plavci platia !!! Takéto uvažovanie je povrchné a manipuluje s verejnou mienkou.

•        Je v protiklade s názorom, že treba vytvárať podmienky pre športovanie mládeže. Je to najlacnejšia cesta ako vychovávať mládež, učiť ju správnym životným návykom, udržiavať fyzickú pripravenosť, osvojovať si pohybové aktivity a napomáha efektívne využívať voľný čas. Dôsledkom bude znížená kriminalita a iné nežiaduce v súčasnosti traumatizujúce prvky vo výchove mladých.

•        Ak by aj napriek tomu prevládal tento názor, potom si treba odpovedať na otázku. Na čo nám je plaváreň? Verejne plávania bude pre tých, ktorí na to budú mať. Týchto bude v menšine a v nepomere k tým, ktorí na to nebudú mať. Predajme ju a mesto ušetrí ročne 230 tisíc €. Následne príde ďalší horlivec s návrhom kúpiť Dom kultúry, lebo aj on ako plaváreň rozpočet mesta zaťažuje sumou 350 tisíc € ročne. Potom ďalší horlivec bude chcieť kúpiť časť alebo celú ulicu. Predsa aj ona zaťažuje rozpočet zimnou údržbou, čistením ... a keď všetko popredáme, mesto bude „po kolena“ v peniazoch. Potom môžeme zaplatiť každej rodine v meste rekreáciu na Kanároch ... a potom šup ako opice na stromy po dobre vykonanej práci.

Buďme radi, že máme plaváreň, športové haly, Dom kultúry, knižnicu, buďme radi, že máme mládež, ktorá chce byť organizovaná a chce športovať. Prevencia v podobe športových a pohybových aktivít pre štát, ale aj mesto má väčšiu hodnotu, ako má osoba, ktorá je jej nositeľom. Preto je v záujme štátu, ale aj obci/miest, aby tieto aktivity podporovali a dotovali. 

Nesmieme zabudnúť, že ak včera sa stavalo pre potrebu ľudí, dnes by to bolo nemožné stavať tak drahé investície ... tiež pre ľudí, nech sa jedná o byty alebo športoviská. Nech je mementom „večná“ stavba plavárne v KNM, ktorá je investíciou nad možnosti mesta od roku 1993.

Vstupné ako služba, dotácia ako podpora

Vstupné na plaváreň sa platí. Tak isto sa platí vstupné na koncerty, divadlo v Dome kultúry, ale aj na podujatia konaných v športových halách. Tam sa nikto na tom nepozastavuje, pretože je to verejná produkcia, verejná ponuka. 

Okrem toho existuje aj verejný záujem podporovať finančne prospešné aktivity žiakov a mládeže. A tu nastáva zlom v ponímaní role miest a obcí. Obce a mesta sú asi jediné organizačné celky, ktoré ak dajú financie, nečakajú zisk. Vklad do mládeže v tomto prípade do pohybových aktív treba iba privítať. Uznesenie č. 129/2012 zo dňa 13.12.2012 umožňuje športovcom bezplatne využívať obe športové haly. Je to výrazom pozitívneho vzťahu primátora ku športu. Zároveň je nepostrehnuteľné, ak primátor chce byť silným a spravodlivým primátorom, mal by byť viac opatrnejší v posudzovaní vplyvu okolia na svoje rozhodnutia  a postoje.

Kto na seba upozorňuje, môže byť zraniteľný  

Pre porovnanie dotácie pre krytú plaváreň v Čadci bude zaujímavé ju porovnať s dotáciou pre 50 m Mestskú krytú plaváreň v Žiline. Ročná dotácia v Čadci je 230 tisíc €, na Mestskú krytú plaváreň v Žiline 551.900 €. Treba povedať, že v súčasnosti je podaný podnet na preskúmanie postupu Mestskej krytej plavárne na možné tunelovanie. Preto sa vynára aj v Čadci otázka, prečo poslanci nedostávajú samostatnú Správu o hospodárení plavárne na pre jednanie v zastupiteľstve?  Nakoľko poslanci nemajú Správu o hospodárení plavárne, ale ani štruktúru návštevníkov, nevedia koľko stojí skutočný reálny lístok na plaváreň. Prečo verejnosť nemôže sa oboznámiť s faktúrami súvisiacimi iba z plavárňou na web stránke (zo zákona)? Núka sa otázka? Nenašla by kontrola aj v Čadci niektoré účtovné alebo iné nezrovnalosti alebo pochybenia? 

... a na záver

Nech je poučením, že kauza plaveckých dráh poukázala na neschopnosť oddeliť podstatné od nepodstatného. Niekedy kritika z radov občanov môže povedať aj pravdu, tak ako to bolo s listom J.Klusa poslancom na nie práve šťastne prerozdeľovanie dotácii klubom a združeniam. Šetriť treba. Zároveň si treba uvedomiť, že mesto/obec nie sú na to, aby mali iba zisk a pritom zabúdali na potreby obyvateľov a v tomto prípade plaveckých dráh pre deti. Ak nebude rešpektovaná rovnosť pre všetkých, potom to možno považovať za diskrimináciu v prístupe ku športovým klubom? Ak niekto vyznáva názor, že ak peniaze vtedy zisk, tak nech nejde pracovať do samosprávy.