(úvaha o hokeji po MS 2013)

Je dobre, že každoročne MS v hokeji ľudí spájajú. Terajšie MS sú čo do radosti iné. Nie preto, že sme nezískali medailu, že 8. miesto na svete je v súčasnosti našou reálnou možnosťou, ale že doma sa odohráva malá hokejová dráma. Hrozí, ak sa nezomkneme a nebudeme chcieť, nemusí sa začať hokejová liga, čím môže nastať kolaps hokeja na Slovensku.

Primátori pohrozili

Stretnutie primátorov miest, ktoré financujú hokej sa ohradili a napadli spôsob, ako sa rieši hokej na Slovensku. Ak prvoligové oddiely vo futbale sú financované z veľkej časti súkromníkmi, tak hokej mestami. Primátori sa zhodli, že pokiaľ vláda a poslanci nezačnú sa zaoberať zmenou financovania športovej infraštruktúry a daňovej legislatívy v oblasti športu, hrozí zánik hokejovej extraligy. Taktiež navrhujú, aby aj vyššie územné celky  prispievali finančne na šport, tak ako to robia mestá a obce. Dnešné financovanie je podvyživené. Mesta dotujú hokej ročne sumou viac ako 4 mio  €.

Negatívne dopady na hokej

Počty slovenských hokejistov v NHL klesajú, vzory sa strácajú, zostavenie reprezentácie sa mení z výberu na nábor. Nie je to obvinenie tých, ktorí nenadviazali na prácu športových tried, ktoré vychovávali výborných hokejistov? Tu sa znovu už po koľký krát ukázalo, že ak si nevidíme ďalej od vlastného nosa, robíme capiny. Čo bolo dobré pred rokom 1989 automaticky je zlé a treba to zrušiť. Nie je motto reklamy v súčasnosti vysielané hrozivou výpoveďou, na čo sme zabudli a zabúdame. Najlepší hokejisti vyrastali na rybníkoch s dodatkom aj pod večernými lampami. Teraz sa môžeme leda tak chváliť vyprahlou „mesačnou“ (športovou) krajinou.

Súčasné hokejové štadióny chátrajú, aj vďaka finančným suchotám minimálne tých miest, kde sa hrá hokej. V porovnaní so zúčastnenými krajinami na MS sme v počte hráčov a postavených zimných štadiónov na konci týchto krajín. U nás je evidovaných 9.034 hokejistov. Máme 47 krytých z celkového počtu 68 zimných štadiónov.

Slovan bol nádejou, ale ...

Slovan uspel v KHL, radí sa medzi top mužstva, zvýšili sa počty Slovákov v KHL, ale jeho popularita na Slovensku nie je úmerná jeho úspechom v KHL. Najväčším sklamaním zostáva, že úspechy Slovana vytlačili diváka strednej a nižšej vrstvy z publika a zmenilo charakter z „ proletárskeho “ na „ snobské “.

STV plní si svoje poslanie pozitívne vplývať na mladú generáciu?

Máme verejno právnu STV. Zrušil sa športový kanál. Je pravda, že sa vysielajú zápasy MS, ale nevysielajú sa zápasy KHL, ani hokejovej a  futbalovej ligy. Nie je apelom RVTS, plaťte koncesionárske poplatky a nestarajte sa, čo vysielame? 

Ak chceme porovnávať STV, porovnávajme ju s vysielaním ČT šport (bývalou štvorkou). Ona na rozdiel od STV3 ponúka neskutočnú propagáciu futbalu a hokeja, ale aj iné športy, ktoré vo vysielaní STV nemajú miesto. Nie je potom priliehavé porovnanie, že RTVS siaha iba po členky českej športovej menovkyni ? 

Nech žije Slovensko neslovenské

Jedným z možných vysvetlení môže byť diskusia o smerovaní RTVS, ktorá naznačuje, že RTVS sa stáva neslovenským SRo a neslovenskou STV? Práve RTVS by mala vo svojej názve hrdiť, že je slovenská. Ona ako keby proti národu na miesto „ S “ si dá do názvu nič hovoriacu dvojbodku „ : “. Podľa toho možno usúdiť, že hodnota Slovenska sa rovná hodnote dvojbodky. Už iba navodenie teoretickej úvahy je zhubné. Takýto prístup vypovedá o RTV: viac ako stohy popísaného papiera a  slušnej mlčiacej väčšine je smutno.  Po čase ukazuje sa, či politické rozhodnutie minulého Ministerstva kultúry SR nebolo účelovým konaním tejto neslovenskej transakcie?

Sľuby sa sľubujú a .....

Ak úspech má ambíciu spájať, je to iba záblesk radosti v rozjatrenej krajine, kde nožnice sa otvárajú, bohatí bohatnú a chudobní ... Ak už sa má spájať, malo by to byť vydláždené činmi. Nie takými, ako bolo po MS 2002 v Stockholme, kde sa politici predháňali pomocou, kde 30 novo postavených zimných štadiónov už ako keby boli, ale časom sľuby odplávali dolu Dunajom. Bolo to novodobé politické vajatanie, ktoré spochybňujú hodnovernosť politikov vo verejnosti.

Pritom štát by si mal uvedomovať svoju zodpovednosť za zdravotný stav mládeže. Zabraňovať, aby zdravie sa nestávalo tovarom a byť proti téze, že trh všetko vyrieši. Takáto cesta je iba cestou do pekla. 

Zvíťazí zdravý rozum, alebo budú prekvitať potemkinové sľuby ?

Preto divák STV, dnes už RTVS, pardon RTV: nevie, či sa ma smiať, zúriť, alebo rezignovať. Hlavne, že musí platiť koncesionársky poplatok, ale vplyv na vysielanie nemá. Všetko je o ľuďoch a v ľuďoch. Využime šancu, aby úspechy boli pre spoločnosť prínosom a boli propagované. Aby čoraz viac detí bolo zapájaných do športovej prípravy.

Prajme si, aby sa deti nemuseli deliť medzi tie, ktorých rodičia na to majú a na tie „proletárske“. Táto hradba je nezmyselným obvinením súčasného stavu spoločnosti, ktoré sme si vyštrngali kľúčmi. Čo si myslieť, keď tréner je náročný a na druhý deň dobre že rodičia trénera nežalujú? Ak nebude kontinuita práce pri zapájaní čo najviac deti do športovania, ale aj talentov do športových tried, potom reči všetko pre mládež, budú iba potemkinové sľuby. Alebo budeme vychovávať iba úzku (elitnú) skupinu športovcov, ktorí pod pojmom profesionality budú chápať, že sú profesionáli, ale iba v počítaní peňazí? 

... ako hodnotiť umiestnenie na MS?

Po zvážení všetkých plusov a mínusov možno vysloviť domnienku, že podľa počtu hokejistov, počtu zimných štadiónov a vôbec starostlivosti o šport sme umiestnením na MS svetovým unikátom. Preto s pokorou berme to, čo máme, čo dosahujeme. Obrazne povedané, v súčasnosti v hokeji z vody víno robíme. Nie je to moc, ale na viac asi v súčasnosti nemáme.