Prvou bola poznámka „Glasnák, ja sa hanbím, že som Róm“, povedal mi pri stretnutí v meste cigáň.  Zelektrizovalo ma to, lebo téma polarizuje verejnosť. Opýtal som sa ho prečo? „Za socializmus sme boli cigáni, a mali  sme prácu. Dnes sme Rómovia a prácu nemáme.“ Malo to logiku. Pokračoval som, že aj on štrngal kľúčmi pred tribúnou po 17.11. „Áno bol som tam, aj som štrngal, ale trenírky som mal červené“ povedal. Tu sa úsmev striedal s beznádejou, ako sme sa vysporiadali s cigánmi po roku 1989. Trh zariadil, že ešte viac sú zneucťovaní, aj vďaka presile slov bez obsahu, ktorí v teórii poznania chodia nám radiť, čo máme urobiť. Nič iné nevedia a nám zase naša nečinnosť asi vyhovuje.

Pripomeniem osobnú skúsenosť z Holandska, ako oni riešia napríklad pohyb cigáňov po krajine. Povinnosťou určených obcí a miest je na svojom území zriadiť kemping. Každý z cigáňov môže prebývať so svojim kempingovým prívesom v kempe. Tam majú zadarmo vodu, toalety, elektrinu, sprchy, môžu si uvariť a v prípade potreby majú aj zdravotnú starostlivosť. Podmienkou bolo, že po sebe musia si upratať, dodržiavať čistotu, hygienu a správať sa podľa kempingového poriadku. Vedeli, že ak porušia poriadok, budú vykázaní a budú mať problém sa „ubytovať“ v iných kempoch. Všetky náklady s prevádzkou sú súčasťou rozpočtov miest a obcí, na ktorých sú kempy zriadené. Jednoduché riešenie, ktoré ma jeden zádrheľ. Toto sa môže realizovať tam, kde samosprávy majú peniaze. Bez rozdielu, že v Holandsku sú ináč financované obce vznikol (pozitívny) paradox. Štát v tom čase pre obce vyčlenil cca 20 mld guldenov a obce potrebovali cca  iba 17 mld guldenov. 

Druhou príhodou bolo tiež o práci. Treba mať na mysli, že aj medzi nimi sú aj takí, ktorí chcú. Prišiel za mnou známy a mal slzy na krajíčku. Bol rozhorčený, že na zákazke na Palárikovej ulici kopali cigáni nie z Čadce, nie z Kysúc, ale cudzí. Nevedel pochopiť, prečo mesto pomáha cudzím a nedá prácu miestnym cigáňom, ktorí chcú pracovať za tie isté peniaze, ktoré im „cudzí importovaní cigáni“ vzali. Zbytočne som mu vysvetľovala, že firma ktorá vyhrala si pracovnú silu rieši po svojom.  V inom meste sa s podobným problémom miestni ak keď ostrejšie vysporiadali.

Čo tak zmeniť zákon o verejnom obstarávaní v prospech domácich cigáňov, ktorí chcú pracovať, zarobiť si tak ako členovi majoritnej spoločnosti, a nie byť iba menejcennými, že im ponúkneme „podradnú“ prácu.

A propo nie iba nárazová práca vie s človekom zatočiť. Ten kto  poctivo celý život pracoval, vzorne sa staral o svoju rodinu, vychovával svoje deti a proti svojej vôli sa stal zo dňa na deň nezamestnanými, lebo to chcel TRH !!! je veľa aj pre člena majoritnej spoločnosti. Je to deprimujúce, ponižuje je to ľudskú dôstojnosť a demoralizuje spoločnosť. Tu by aj (prísna) EÚ asi bola obmäkčená. Možno by aj pochopili, že je to jedna z ciest znižovať nezamestnanosť medzi cigánmi. 

Ak už aj dnes trhoví analytici si myslia, že vedia ako dať ľuďom prácu, nech si oprášia históriu výstavby Košicko - bohumínskej železnice, aký bol vtedajší systém práce. To kľúčovo tkvelo v zdravom rozume, že táto stavba dávala obživu. Terajší systém chce byť moderný, ale ľuďom berie alebo nedáva prácu, vlastne je to iba hra slovíčok, tak ako je nám život predkladaný v inotajoch.

Môžeme byť kritický k ich spôsobu žitia, ktoré majú svoje historické korene, môžeme sa báť ich excesov proti majoritnej spoločnosti, ale nemali by sme ustrnúť v našej nečinnosti pomáhať tým, ktorí chcú, ktorí bez našej pomoci si sami nepomôžu. Niekedy stačí tak málo ... chcieť riešiť problém sedliackym rozumom. Aj tu platí, že kultúrnosť, ale aj kultivovanosť mesta a jej obyvateľov stojí veľa, ale nekultúrnosť ešte viac.