Prázdne vnútro má v dnešnej dobe mnoho ľudí.
Snažia sa to skryť.
Zaťať zuby, nahodiť a ísť ďalej.
Ale čo je to za život ?
Detské ihriská slúžia mamičkám a starým rodičom pre aktívny oddych s deťmi a vnúčatami, deťom na rozvíjanie pohybu, hravosti, obratnosti. Pre ostatných sú miestom pre kultivovanie prostredia v meste a nás v ňom.
V súčasnosti sa obnovujú zväčša ak nie vandalmi, tak niektorými psičkármi poškodené prevádzkové poriadky, ako aj zákazy pre vstup psov na tieto plochy. Mesto by vlastne nemalo umiestňovať poriadok ani značku pre zákaz vstupu psov, ale malo by byť umiestnená jediná značka - VSTUP IBA SLUŠNÝM ĽUĎOM. Bolo by po probléme, a mesto by si aspoň znížilo výdaje na prevenciu. Nie sú detské ihriská výpoveďou o našej slušnosti alebo neslušnosti ? (nevhodné prečiarknuť).
Slušný človek pochopí, že ak poriadok, tak je to o disciplíne a dobrovoľnosti v odriekaní. Ak má byť na ihrisku poriadok, čistota bez odhodených papierikov, bez ohorkov a hlavne bez psích exkrementov, povinnosťou medzi slušnými ľuďmi by malo byť vedené snahou, že nemusíme, ale chceme. Kompasom našej kvality je výchova, ktorú nie každý dostal doma medzi svojimi. Je ťažko od niekoho potom žiadať, aby dbal o verejný poriadok, keď na miesto poriadku a disciplinovanosti prevláda v ňom nezodpovednosť, chaos a neporiadok.
Vlastník psa prijíma na seba zodpovednosť riadiť sa nariadeniami mesta a všeobecnými zvyklosťami. Práve tento zlozvyk a neochota aktivuje odstredivú silu vzďaľovať sa od ľudí. Preto bujnie nevraživosť, odcudzenie, nedodržiavanie nariadené mesta.
Snažíme sa, aby mesto bolo mestom slušných ľudí, aby sme v každodennom živote sa usilovali sa o naplnenie obsahu Mesto so srdcom. Nezabúdajme, že na tomto sa nepodliehajú iba slušní ľudia.
Pravdu majú majitelia psov, že detské ihriská by mali byť oplotené. Nič proti tomuto argumentu. Keby bolo peňazí, mesto by mohlo postaviť aj „berlínsky“ múr proti tým, ktorí ničia, špinia, ... detské ihriska. Pomôže to? Peniaze sú potrebné, ale v tomto prípade nič by sa nevyriešilo. Všetko je na nás a v nás, v našich srdciach, aby v nich víťazila láska konať dobro. Potom prístup na detské ihrisko by nemali iba mamičky a starí rodičia, ale všetci slušní ľudia, ktorí si uvedomujú hodnotu ihrísk pre všetky deti, pre mesto.
Na záver ani nie prosba, skôr nádej, aby vedenie mesta vo svojom úsilí kultivovať mesto výstavbou nových detských ihrísk neustálo tam kde sú deti.