V čase, keď programy nikto nečíta, lebo po voľbách sa stávajú pre nejedného príťažou súce do zberných surovín. Jedine bilbordy vypovedajú, že kandidáti za ktorými nie sú výsledky svojimi gestami imperatívu, zvoľte ma, lebo chcem byť poslancom sú ich jedinou pracovnou metódou upútať. Iný zase amerikanizáciou verejného priestoru chce urobiť to, čo nerobil a chce  za minútu dvanásť napraviť. Jedine čo pred voľbami zaujíma všetkých kandidátov, je „brutálna“ volebná matematika, že iba každý 6 sa môže stať poslancom. Kto pracoval v čase pred voľbami sú nezávislí, ktorí musia nazbierať 400 podpisov, čím zbierajú cenné podnety od občanov.

V tomto boji divokom nie jeden volič by rád vedel o kandidátoch viac ako je program. Aké sú jeho cnosti, ako pracoval v záujme verejného dobra,  aby sa vedelo o jeho postojoch k morálnym otázkam, ako si predstavuje na akých hodnotách má stáť výchova v rodine, v škole. Aby stál pevne ukotvený, aby z jeho duše nevyplávalo po voľbách zlo menšie alebo väčšie, ale vždy to bude zlo. Zlo je zákerné tým, že vždy postupne atomizuje dobro a rozloží ho. Výsledok? Nebude tam kde vietor duje, kde výhody budú jeho kompasom pohybu v dejinnom „zápase“? 

Jedine vzrušenie v predvolebnom čase priniesol do pokojných kysuckých vôd schránkový občasník. V štýle bulvárneho stvárnenia bolo zasmradiť myseľ ľudí, ktorí mali naletieť.

Nemám právo ani dostatok informácii, aby som vysvetľoval, nebodaj vyvracal obvinenia. Odvaha akou pristúpil k svojej obhajobe kandidát a obvinený J.Podmanicky pred verejnosť pozývajúc verejne všetkým neveriacich Tomášov vyráža dych a kampaň dostáva nečakane ľudský rozmer. Jeho vyjadrenie v otvorenom liste napovedá, že argumentácia v občasníku je krátkozraká. Pripomína overenú pravdu, že Božie mlyny melú pomaly ale isto.

Nie sú potom slová, slová, slová ... (medové), ktoré splnia cieľ u tých, ktorí nevedeli posúdiť, či to čo bolo na písané je pravdivé, či to nestojí na pieskovom základe? Je absurdná pointa vlastne zloba tejto hry, ktorá je smerovaná iba na dvoch statočných, na J.Blanára  a J.Podmanického. Dôvod? Nerobia nič iné, len používajú zdravý rozum spojený s prirodzeným mravným zákonom.

Ak si analyzujem ich verejné chovanie, osobnú kultúru, osobný život, ich priority, ich myslenie, nič iné ma nenapadá, len ich neutíchajúca snaha brániť privatizáciu NsP v Čadci? Ak je to správny zámysel, potom úspešný „boj“ zvádzajú v prospech mlčiacej väčšiny slušných ľudí. Je dobrým znamením, že výsledok (aspoň zatiaľ) nerovného súboja zatiaľ vyhráva ČLOVEK !!! Bude to aj po voľbách?

A propo? Okrem oboch spomínaných spolu s kandidátom, terajším riaditeľom NsP  M.Šenfeldom tvoria zdravé jadro budúceho poslaneckého klubu proti možnej privatizácii NsP v Čadci. Je zarážajúce, že ostatní kandidáti sa jasne nevyjadrili, aký majú názor na privatizáciu. Majú svoje letáčiky, kalendáriky, tam aj o školstve, o lenivcoch, ... ale nič o najvyššej priorite a TOP téme volieb, o privatizácii, ako keby sa báli vyjadriť na túto tému.

Ako MY voliči môžeme vedieť, ako sa zachovajú? Vieme ako sa zachová poslanecký klub SMER SD v budúcom zastupiteľstve. Nevieme ako sa zachovajú ostatné možné kluby v zastupiteľstve. Ako zmýšľajú potenciálni kandidáti v druhom najpočetnejšom klube pravicových strán v budúcom zastupiteľstve?  Téma zaiste živá. Ináč by v inom kraji nepodával kandidát na kandidáta trestné oznámenie.

Preto rozum káže vyzvať ľudí, aby išli k voľbám, aby vedeli prečo idú voliť, koho budú voliť, aby volili srdcom.