Prvá sviečka vzdychla a povedala „Volám sa MIER“. Moje svetlo síce svieti, ale ľudia žiadny mier nedodržujú“. Jej svetielko bolo čím ďalej tým menšie, až úplne zhaslo ...

Svetlo druhej sviečky sa zachvelo a sviečka povedala: „Volám sa VIERA, som zbytočná, ľudstvo nechce nič o Bohu vedieť, nemá cenu, aby som svietila“. Prievan zavial do miestnosti a druhá sviečka zhasla ...

Tíško a smutne sa ku slovu prihlásila tretia sviečka „Volám sa LÁSKA“. Už nemám silu, aby som svietila. Ľudia ma nepotrebujú. Vidia iba sami seba a žiadne iné, ktoré by ma mali mať radi.“ S posledným zachvením zhaslo i toto svetlo ...

V tom do miestnosti vstúpilo dieťa, pozrelo sa na sviečky a povedalo: „Vy musíte svietiť a nie byť zhasnuté“ a začalo plakať ...

V tom sa prihlásila k slovu i štvrtá sviečka a povedala: „Neboj sa ! Pokiaľ ja svietim, môžeme i ostatné sviečky znovu zapáliť. „Volám sa NÁDEJ !“ Od tejto sviečky zapálilo dieťa zápalku a rozsvietilo znovu ostatné sviečky.

Plameň NÁDEJE by nikdy nemali vo Vašom živote zhasnúť. Každý z nás by mal plamene MIERU, VIERY, LÁSKY a NÁDEJE v sebe a neustále udržiavať, aby svietili.

Prajem Vám krásnu dobu adventnú ...