Prípad Dzurinda znovu nastolil otázku, kde je hranica bulváru pre súkromie politikov? To čo sa mu stalo je jeho problém, aj keď je poslancom NR SR, mal by sa takéhoto poklesku vyvarovať. Bez rozdielu či s ním zdieľame jeho politické nazeranie na svet, je poslanec, ktorý v sebe nosí slušnosť a spoločenský takt.

K svojmu konaniu sa postavil bez vytáčanie a politického zahmlievania. Svoje zlyhanie nezľahčoval. Prejavil ľútosť, verejne sa ospravedlnil svojej rodine, ale aj verejnosti. Preto tie média, ktoré takto  písali vyšli z tejto „kauzy“ bez straty kvetinky.

Verejný život sa nemá zamieňať so súkromím. Ak správanie politika je v súlade  s platnou legislatívou, nemíňa verejné zdroje na osobné účely (ináč to musí súd preukázať), jeho súkromie by nemalo byť súčasťou bulváru. Ak už, tak že vydáva dcéru, zúčastnil sa opery alebo cyklomaratónu a to v súlade so zaužívanými zvyklosťami slušnosti a taktu.

Bolo zarážajúce, že na niektorých zverejnených fotkách zväčša na internetových portáloch zverejnili jeho reálny stav s krvou. Takáto bezcitné vytĺkanie kapitálu za každú cenu je odsúdeniahodné.  

Nech nám je poučenie s Francúzska, ako tam sa „rieši“ prezidentovo zlyhanie. Nie slova, ale slova spojené so skutkami hovoria, v akej fáze svojho rozvoja sa u nás nachádza bulvár. Bohužiaľ sa to deje aj pričinením nejedného z nás, že nevedomky, nechtiac kupujeme túto „stoku“.