( spomienka na zrušenie základnej školy na ulici A.Hlinku )
Na začiatku bol predvolebný sľub a ten sa nedodržal. Aj o tom je potrebné si pripomenúť pri príležitosti 7. výročia zrušenia najstaršej školy v meste. Tí, ktorí veria, že sa ponížila slušnosť, nech v myšlienkach sa zamyslia, či je dobré a prospešné pre verejný a duchovný život konať tak, čo sa a ako sa stalo v piatok 30.3.2007. Nebolo to pošliapanie verejného prísľubu? Je prospešnejší rozum, ktorý je v zajatí moci, alebo stáť nad vecou a v pokore rozjímať? Lebo čím sme starší, tým viac sa utiekame ku viere. Platilo to v minulosti, platí to aj dnes, a bude to platiť aj v budúcnosti. Pretože moc tak ako sám človek je krehká a pominuteľná.
Ešte sú v živej pamäti zmätočné hlasovania 30.3.2007. Výsledkom bolo zrušenie najstaršej školy na území mesta. Zbytočné boli prosby rodičov, zbytočná bola petícia, ktorú podpísalo vyše 6400 občanov. Tak ako sa zaobchádzalo s petíciou, ona vygenerovalo múdrosť mesta „PETÍCIA JE ZDRAP PAPIERA !“.
Občania nechceli nič viac a nič menej, len aby bola v budove zriadená cirkevná škola ak už zo strany mesta nebola ochota prevádzkovať školu na ulici A.Hlinku,. Takto by po Cirkevnej ZŠ J.Palárika v Rakovej a ZŠ sv. A.Svorada na Skalitom sa zriadila tretia základná škola tohto typu v okrese. Pritom cirkev splnila podmienky pre jej zaradenie do siete základných škôl na Slovensku, chýbalo iba uznesenie zo zastupiteľstva.
Spomienky na diskusiu zo strany niektorých poslancov boli zarmucujúce. Ešte, že božie mlyny melú pomaly ale isto. Poslanci odhlasovali zrušenie školy. Ešte bola nádej, že vtedajší primátor J.Vražel nepodpíše uznesenie o zrušení školy. Podpísal a tým dal ortieľ nad školou. Pritom mohol svojim nepodpísaním uznesenia o zrušení vstúpiť do histórie mesta počinom váženého človeka. Človek ktorý je obdarený duchom, tak ako túto úctu požívajú mnohí panovníci z minulosti, ktorí robili všetko, aby povzniesli duchovno v spoločnosti, vstúpili do histórie. Tak ako oni aj on mohol vstúpiť do histórie mesta.
Životná múdrosť velí, že pri dôležitých rozhodnutiach by mal tróniť zdravý rozum, a nie rozumy tých, pre ktorých v tomto prípade všetko nekresťanské je dobre. Jedna rada pre neveriacich. Ak pôjdu na dovolenku do Talianska, nech si vyčlenia čas a zájdu do niektorého z renesančných kostolov. Nech neobdivujú, ale dívajú sa na maľby a prežívajú to, z čoho vyžarujú večné hodnoty.
Primátor podpísal uznesenie. Takto dal najavo, že zrušenie základnej školy je pre mesto zjavne nevýhodné. Mal na to zákonné právo a zároveň vypovedal o sebe. Jeho volebný program bol sľubom mravného záväzku, že nezruší žiadnu školu. On poprel seba, svojim nesplnením sľubom dostal verejnosť do omylu. Verejnosť si na jeho nesplnený sľub pamätá a nezabúda ...