Každý chce mať svoj priestor pod slnkom, aj Kysucký večerník. Nič proti novinám, ale spôsob jeho prezentácie zaráža.

Komu sú určené noviny? Pre čitateľov iba v meste, alebo celých Kysúc alebo najprv mestu naložiť kritiku koľko sa na neho zmestí a potom Kysuciam alebo nebodaj čitateľom mimo Kysúc? Zvolený formát konfrontácie zaráža, pôsobí neprimerane a je poznačený veľkou mierou subjektivizmu s vidinou blížiacich sa komunálnych volieb. 

Hlavný úvodníkový článok a niekedy aj doplňujúce články sú vedené proti mestu, ako keby ono bolo „stokou“ samosprávy na Slovensku. Môžeme mať výhrady k vedeniu, k uzneseniam, ale jedno nemožno súčasnému vedeniu vytknúť. Svojou finančnou politikou sa mestu podarilo ujsť z lopaty nútenej správy. Od predchádzajúceho vedenia (2006-2010) zdedilo zadlženosť vo výške 58%, ktorá mesto zaraďuje na 5. miesto s najväčšou zadlženosťou na Slovensku. V súčasnosti sa vedeniu podarilo znížiť zadlženosť na 46 %. Aj preto mesto pre stále veľkú zadlženosť napríklad nedostalo dlhodobí úver na rekonštrukciu a modernizáciu verejného osvetlenia.

Ak sa nepíše o meste, potom o ostatných obciach a mestách Kysúc sa píše nekonfrontačne a v „budovateľskom“ štýle.

Aj toto by sa dalo rozdýchať, keby aspoň novinárska autocenzúra v redakcii bolo vedená v rovine nevypustiť poplašnú správu, ktorá je v rozpore so zákonom. Tak ako bol prezentovaný „hurhaj“ o úsilí jedného človeka odčleniť Horelicu od Čadce.  Informácia v sebe skrývala jednu maličkosť. Zákon prikazuje, že časť mesta sa môže odčleniť až keď má 3000 a viac obyvateľov. Práve preto tu mala nastať autocenzúra redaktorky, ktorá bolo v rokoch 2006 - 2010 hovorkyňou mesta. Ak už redakcia robí pochybenia, bolo by dobre vedieť, či s tým súhlasí šéfredaktor?