Učiteľ by mal byť v centre mravného diania a rodič nie „veliteľom“ na bojisku, ale zodpovedný pri výchove svojho dieťaťa. Pokiaľ to tak nebude, do vtedy bude „boj“ bojom, ktorého výsledkom procesu bude frustrácia školského prostredia. Naďalej budú doplácať tí, ktorí by mali byť v centre vzdelávania, robotníci vo vinici - učitelia.

Prečo mesto tak ako verejne oceňuje učiteľov na slávnostnom koncerte, nerobí to isté vo vzťahu ku žiakom v závere školského roku za prítomnosti rodičov a ich rodinných príslušníkov? Nebol by to pozitívny impulz od mesta, aby takto zasialo semienko, z ktorého by sa zrodila tradícia? Prečo sa bojíme do tohto procesu dostať verejnosť dať stretnutiu emócie a vďaka nim žiť ináč, lepšie?

Oceniť tých, ktorí dokázali sa presadiť medzi ostatnými doma i v zahraničí a boli by ocenení napríklad za vynikajúce vzdelávacie výsledky, za výsledky na vedomostných olympiádach, za účasť na významných športových a umeleckých súťažiach, za výborný prospech, za aktívnu školskú aj mimoškolskú činnosť alebo za úspešnú reprezentáciu školy v zahraničí.

Vieme, že tí žiaci, ktorí sú úspešní sú aj slušní. Tam kde je symbióza žiaka, učiteľa a rodičov, tam sú výsledky, ktoré sú dosahované sústredeným úsilím a  prácou obetovať svoj voľný čas svojim osobným záujmom. Pri ocenení by sa súčasne dostalo poďakovania statočným rodičom, ktorí vytvárajú podmienky pre rozvíjanie talentu a nadania svojich deti, lebo oni potom nereprezentujú len seba, ale robia dobré meno škole a mestu.

Nech učiteľom a pracovníkom škôl  patrí úcta za výchovno - vzdelávací proces v zložitých podmienkach, lebo oni učitelia spolu s rodičmi napomáhajú rastu našej budúcnosti. My dospelí  im môžeme dávať nádej. Veďme ich v ich vlastnej prirodzenosti, ponúkajme im nádej vo viere, že ak žiačik má nám uveriť, že nádej sa môže pretaviť v cieľ.

Každá obec, mesto disponuje výnimočnými mladými ľuďmi. Nie vždy je ochota ich vyhľadávať. Práve tu je najväčšie úskalie celého a vzdelávacieho a záujmového sektoru u nás. Jednou z príčin neúspechu pri vyhľadávaní talentov je zlozvyk žiačika, keď sa stretne s dočasnou prekážkou, stráca motiváciu pracovať na sebe. Preto učiteľ by mal odhadnúť jeho talent a posilňovať jeho sebavedomie.

Talent je pochodeň, ktorá zapaľuje váhajúcich. Možno keby po našich základných školách viseli tabla všetkých, ktorí ukončili základnú školu, potom aj tie  tabla by mohli motivovať a dávať hrdosť na školu, mohli by navodiť spomienky na svojich učiteľov. 

Úspešní sú ťahúňmi, ktorí dláždia cestu ostatným, môžu byť pre nich vzorom dávať im motiváciu.