Moc človeka urobiť zo seba, čo sa mu páči,

znamená moc niekoľkých urobiť z iných to, čo sa im páči.

(C.S.Lewis)

S hudbou nie je ticho, je mottom pre „ revolúciu “ ticha. Cieľom je vnímať ticho ako pôžitok vo svojej prirodzenosti. Dôvod? Dnešná civilizácia je prenasledovaná zbesilým všade prítomným hudobným smogom. Nemelodický decibelový hluk vo väčšine prípadov je proti našej vôli, znie dotieravo v kaviarňach, jedálňach, čakárňach, v aute, v slúchadlách na ulici ... Kto to takto nevníma, nech si pripomenie (nákupné) Vianoce v obchodných domoch, kde od rána do večera a od večera do ráno znie stálo dokola decibelová melódia Vánoce, vánoce přichádzejí ... a my zákazníci s nad sádzkou vychádzame z OD a nevieme kde je sever. Tento proces stotožňovania sa s hlukovým smogom nie je nahodili. Pri podrobnom preštudovaní zdrojov tohto sváru prichádzame na podivne prepojenia.

Chaos, ktorý nás podmaňuje je produktom valca zvaného zvukový smog. On vnáša do nášho života, do nášho konania chaos. Zmysluplný a obsahovo plnohodnotný aktívny pôžitok z hudby sa stáva v súčasnom svete vzácnou hodnotou.

Prečo vedome si posúvame hudobný zážitok za hranice znesiteľnosti? Tí, ktorí trpia hlukom, chceli by ho mať okolo sebe menej je stále viac. Nie je dôvodom naša pasivita urobiť niečo, aby škodlivého smogu bolo menej? Nie je naša pasivita motorom pre mladých, aby sme im dávali krídla žiť v civilizačnom chaose? To ale súvisí s výchovou v rodine a zmena vo výchove je v rukách štátu. 

Paradoxom zostáva, že prívrženci oboch táborov, ktorí sú spájaní pozitívne alebo negatívne s hudbou túžia vo svojom súkromí mať svoje ticho. Paradoxom zostáva, že ak mladí vyznávači hudobného  smogu sú pod vplyvom alkoholu, nespievajú tvrdý metal, ale zanôtia si ľudovú pesničku.

Načo nám je verejná produkcia, ktorá je na 90 % proti našej vôli? Ako hudba negatívne môže meniť človeka v prostredí hudobného smogu nech poslúžia dva príklady. Neobťažujú majitelia hostí hlasitými rozhlasovými alebo televíznymi správami vo všetkých typov jedálni a kaviarni proti ich vôli? Prečo predavačky z OD musia celú pracovnú dobu počúvať „decibely“ hudby a reklamy čím strácajú úsmev, sú nevrlé a ak k tomu ešte nízky plat, potom nie iba psychika človeka z hudobného smogu ma na ne negatívne dopady.

Podobné úvahy mala väčšina prítomných na piatočnom večernom koncerte Bartolomejského hodového jarmoku. Keď sa kapela pripravovala, bola ešte znesiteľná pohoda, komunikácia bola možná. V momente vystúpenia ohlušujúce decibely urobili z prítomných štatistov, kde slovo už nebolo slovom, komunikácia nebola komunikáciou, nastalo smogové peklo.

Hudba si vyžaduje ticho a sústredenosť. Počúvať napríklad  Beethovenovu piatu symfóniu pri hluku z ulice by bolo kontraproduktívne, čo sa nedá povedať o hudbe, ktorá znela v piatok vo večerných hodinách na verejnom priestranstve.  

Pritom ak počúvame krásnu hudbu, zažívame príjemné pocity, ktoré v nás vyvolávajú pozitívne fyziologické zmeny. Takáto hudba uvoľňuje endorfíny, ukludňuje. Ľudia sa pod vplyvom takejto hudby napríklad efektívnejšie učia. Decentná nevtieravá hudba sa púšťa na operačných sálach, kaviarňach vyššej cenovej skupiny alebo sa púšťa na chodbách, v čakárňach, lebo odbúrava TICHO.

Mnohé výskumy dokazujú, že pomocou správnej hudby pôsobiacej správnym spôsobom na správnom mieste by sa dali zmeniť naše životy a vôbec usmerniť pozitívne smerovanie nášho napredovania. Poznatok zo spomínaného koncert potvrdzuje, že takáto hudba v „správnom“ dávkovaní, na  správnom“ mieste vyvoláva u mladých deštrukciu a chaos v ich mysli.

Prečo sa obohacujeme ničiacou sa hudbou? Čo z toho má mesto ? Z predčasného odchodu z koncertu som na sebe cítil zmenu. Ak na koncert som išiel v pohode, z koncertu bolo vo mne nutkanie „robiť rebéliu, rozbíjať všetko okolo seba“. Hudba, ktorá ma mala obohatiť, dostala do mňa náznak pre mňa nepoznaný. Toto nutkanie bolo na niečo dobre. Aspoň viem sa vžiť do duše mladého, ktorí v ranných hodinách v rôznosti spoločne robia spúšť na verejnom majetku, keď sa vracajú z diskotéky domov.

Takto cielene a účelovo mladí sú zbavovaní slobody spájanú so zodpovednosťou, ostáva im ich sloboda bez zodpovednosti. Znižuje sa u nich prah mravného tabu, mení sa vzťah k drogám, ktoré posilňuje sa v nich neprimerané  sebavedomie, posilňuje v nich „vzťah“ k príjemnej neviazanosti, ktorá je v priamej úmere, ako sa darí vypredávať koncerty alebo predávať CD z chaotickým decibelovým smogom.

Ak budeme chcieť, Český Krumlov nás môže priviesť k zdravému uvažovaniu. Ono káže, ak niekto robí verejné zlo, mesto by malo dôrazne eliminovať zdroje týchto tohto nešvárov zvlášť tam, kde sa „pretvára“ nežiaduca premena mladého človeka.

Pred komunálnymi voľbami ešte viac ako inokedy verejnosť je znepokojujúca so stavom, ako mladí zahlcujú verejný priestor neznesiteľným hudobným smogom a z toho plynúce ďalšími verejnými príkoriami. 

Český Krumlov je bývalé kráľovské mesto s bohatou tradíciou, nachádzajú sa tam sú tam pamiatky zapísané v UNESCO s početnou nemeckou klientelou. Všetky verejné produkcie organizované aj mestom musia skončiť o 22 hodine. Aký to paradox. V Čadci všetci musia skončiť tiež o 22 hodine, ale akcie mesta majú výnimku do 24 hodine. Ukazuje sa, že všetci sme rovní ale mesto môže pre seba byť viac. Pri takýchto rozhodnutiach verejnosť je pobúrená. Primátor a poslanci nechcú počúvať hlas zdola a naďalej sa utvrdzujú vo svojej nepostradateľnosti a neomylnosti. Nemalo by to byť opačne, aby orgány mesta slúžili svojim obyvateľom?

Neboli pravdivé Babišové slová vyslovené v diskusii ku komunálnym voľbám (ČT24 3.9.) kde podrobil verejnú správu kritike? Konečne niekto verejne povedal, čo si mysli slušná mlčiaca väčšina. Nech jeho slová sú povzbudením pre voličov, ktorí pristúpia 15.11. k volebným urnám, aby ONI (voliči) a tiež rodičia, starí rodičia a vôbec slušní ľudia, ktorým ide o verejné dobro oddelili jačmeň od plevelu.

Výchova bez zodpovednosti je prejavom slabosti. Nie MY sme príčinou, že naša pasivita je motorom týchto pre spoločnosť nežiaducich aktivít? Predsa MY sme aj rodičia, ktorí máme povinnosť vychovávať ... aj naše deti. Alebo že by sme najprv MY dospelí mali byť sme byť prevychovávaní, aby sme mohli vychovávať svoje deti? 

Súčasný hodnotový trend vysiela cielene ataky proti prirodzenosti, ako je odriekanie a obeta v každodennom živote. V praxi to nie je nič iné ako politicky znižovať pôsobenia a postavenia rodiny,  manželstva. Úzko to súvisí s kresťanstvom.

Elegantne potieranie významu kresťanstva, ktoré stalo pri pri utváraní kultúrnej Európy môže mať nedozerne následky pre Európu. Posledné udalosti nás nabádajú brániť svoju identitu, svoju ale aj v rôznosti našu Európu. Ináč hranice falošnej tolerancie sa budú posúvať a tradičné kresťanské hodnoty sa budú systematicky búrať. Ak Európu vlastnou horlivosťou sa bude naďalej zbavovať životodarných koreňov, potom Európa bez vnútornej súdržnosti a duchovnej kultúry stratí svoju tvár i svoj tvar.

Hipies to začali. Všetko sa začalo v 60 rokoch minulého storočia. Vtedajšia revolta zvaná hipies mala lákavý program pre mladých - osloboďte sa od neviazanosti a budete slobodní, treba dopovedať, že vo svojej neslobode. 

Sloboda sa zľahčuje zamieňaním, že čo nie je zakázané je dovolené. Mladí žijú v domnení, že nikto nám nemôže nalinkovať čo a ako majú robiť. Takto vnímaná sloboda časom začne bolieť a súčasne aj zraňuje.

Súbežne sa nenápadne posilňuje prienik drog a neviazanej lásky. Historická skúsenosť velí čím väčšie je dobrovoľné sexuálne obmedzovanie (nie v manželstve), tým vyššia je úroveň kultúry. Opak tejto skúsenosti je vodou na mlyn deštrukcii hodnôt v rodine a výchove. Mladý človek stráca dar slobody, nepočúva hlas svojho svedomia, stáva sa nepotrebným zapojiť sa do kultúrnej tvorby a dáva priestor, aby sa vytvárala nová neprirodzená kultúra.

Kto prijme zásady „nového života“ zoslabuje hlas svojho svedomia. Bez skúsenosti mladí si znižujú odolnosť v prirodzenosti a stávajú sa súčasťou dobre organizovaného stáda.   

Demokracia ako pluralita názorov v súčasnom globálnom svete zlyháva, nenapreduje. Zodpovednosť je povýšená na mamon peňazí a neúcty k hodnotám a osobnostiam práce. Výsledkom je legitimizovanie verejného gýča. Ak takto sa bude vyvíjať spoločnosť, človeka bude tlačiť“ do civilizačnej záhuby. Ľudia sa budú stávať členmi dobre organizovaných spoločenských stád, ktoré budú ventilovať všetky negatíva súvisiace s davom - poddajnosť správanie sa, dať voľnosť pudu.  Výsledkom bude drancovanie prírodného bohatstva  a prírody, bezuzdnosť, stádovitosť, potieranie vernosti, ...

Ak pred rokom 1989 sme verili, že morálny kredit je cestou a východiskom, po roku 1989 sa začína napĺňať pravda, že z exilu pred rokom 1989 nie je sa dnes kam vrátiť.

Súčasne trendy nie sú izolované, majú svoju postupnosť a primeranosť vťahovať bez práce najzraniteľnejších, ktorou je neskúsená mládež pre nenávistnú výchovu. Súčasný trend je produktom liberálneho náhľadu na život, ktorý znižuje jeho kvalitu. Ak štát zásadne neprehodnotí postavenie  rodiny, rodičov, ktorí nebudú mať vplyv nad výchovou svojich detí, výchova bude protichodná, učiteľ nebude prirodzenou osobnosťou, na ktorého nebudú mať vplyv ani rodičia, dielo skazy bude nadobúdať nežiaducu prevahu.