Politik, nech je to prezident, predseda vlády alebo NR SR, župan, starosta, majú vychádzať z poznania, že vo funkcii sú vykonávatelia služby občanom, zastupujú občianske a spoločné záujmy, a nie vlastné osobné (!!!).

Nech nasledujúce príklady, ktoré vygeneroval život sú podnetmi sa zamyslieť, prečo sme k sebe bezcitní, netolerantní, prečo naše srdce je chladné ako ľad v Arktíde? Prečo je medzi (niektorými) ľuďmi toľko zloby, politickej a ľudskej nadradenosti a ponižovania? Prečo (niekto) mysli na seba a nie pre verejné blaho? Nech tých málo pozitívnych príkladov prebúdza túžbu meniť sa, aby zmeny boli viditeľné, stále a prospešné. 

1.OZVENY pochybili a museli sa ospravedlniť

Ozveny Čadce zverejnili nie celkom presnú informáciu o priamom predaji pozemku bývalému ex primátorovi. Redakcia podľa rozhodnutia súdu zverejnila informáciu v rubrike NAPÍSALI NÁM neoverenú. Redakcia bola zaviazaná v troch nasledujúcich vydaniach zverejniť ospravedlnenie, čo sa aj stalo. 

Semienko pre poučenie: Vykonanie rozsudku je povinné a súčasne je prejavom verejnej úcty a rešpektu k zákonu. Vykonanie vôle súdu bez toho, že si to uvedomujeme kultivuje naše konanie a tríby zodpovednosť. Je dobre, že v rozhodnutiach súdov v mediálnych veciach začínajú prevažovať rozhodnutia, aby sa žalovaný iba ospravedlnil. Aj toto je znakom, že spoločnosť začína vnímať slovo viac ako peniaze.   

2.Verejné zastrašovanie (poslanca)

Mesto predalo v roku 2010 za 5,7 mio Sk budova po bývalej Jazykovej škole. Aj napriek tomu bola zo strany verejnosti silná vôľa  premeniť budovu na ZUŠ Žarec, ktorá v tiesniacich sa v priestoroch v ZŠ na Žarci vytvára pnutie. Investor ma zámer postaviť byty aj napriek tomu, že sa zhorši životné prostredie v okolí budovy. Obyvatelia školy podpísali petíciu proti výstavbe.

Ako keby „náhodou“ pred komunálnymi voľbami 2010 sa na sídlisku Žarec objavili  urážajúce bilbordy. Oni odkryli pravý zámer investora, ale aj vtedajšieho vedenia mesta, bez ktorého by text na bilbordoch nebolo možné vylepiť. Zároveň bol to prvý krát po roku 1989 bezprecedentný prípad

v e r e j n e     z a s t r a š i ť     p o s l a n c a

za jeho verejné konanie v prospech obecného dobra. Poslanec musí zniesť oveľa viac na verejnosti ako občan. Zarážajúce zostáva, že autori textu občiansky zneuctili dobré mravy jeho rodiny. Najviac trpeli tí, ktorí mali požívať úctu a nie aby boli urážaná jeho rodina. Všade v civilizovanom svete aj horších prípadoch rodina požíva nepísanú imunitu. Len v Čadci sa to nerešpektuje !!! 

Stalo sa to iba preto, že poslanec (P.G.) hájil záujmy mesta proti investorovi. Pritom sporná výstavba vyvoláva negatívne turbulencie medzi obyvateľmi bývajúcich okolo budovy včítane rodinných domov. Pre mesto to zakladá trvalú „nášľapnú“ mínu pre súžitie. A to iba pre neuváženú horlivosť, kde za pár „šušni“ (5,7 mio Sk) sa predala budova s pozemkom, ktoré mali slúžiť deťom a mládeži.

Semienko pre poučenie:  Neprimeraný atak s urážajúcim podtónom vyvolá vo verejnosti pozitívne sympatie pre tých poslancov, ktorú chcú dobro pre mesto a súčasne negativizujú autorov bilbordu. Nie je to nič viac a nič menej ako vyslovené svedectvo „... každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený“. (Lk 18).

3.Nemorálny“ plat

Piatok 14.12.2007 zostane v novodobej histórii mesta po 17.11. DŇOM STRATY SÚDNOSTI. Na zastupiteľstve 14 poslanci schválili primátorovi plat a odmenu vo výške 6.004 €. Takto sa mesto stalo mestom s najlepšie zarábajúcim plateným primátorom na Slovensku.

„Nemorálny“ plat nenechal bez odozvy celoslovenské média. STV obvykle posiela do regiónu svoj miestny TV štáb, ale teraz urobila výnimku. Pre výnimočnosť tejto kauzy poslala bratislavský štáb, aby pre hlavnú spravodajskú reláciu SPRÁVY STV spracovala o tejto kauze správu, čo nepotrebuje komentár.

"Je to ďalší príklad bezbrehého plytvania vo verejnej správe a výsmech občanom daňovníkom, ktorý celý ten špás platia" uviedol jeden z porotcov rebríčka HESO - regióny Dušan Sloboda o najhoršom opatrení v samospráve na Slovensku.

Primátor Jozef Vražel od začiatku odmietal zodpovednosť za svoj plat a vyhováral sa na poslancov, to ja nie, to oni. "To je nezmysel. Ak sa mu zdalo uznesenie čudné, nemusel ho podpísať, mohol ho vetovať, alebo ho mohol okamžite stiahnuť z rokovania," povedal poslanec mestského zastupiteľstva a dnes primátor mesta Milan Gura.

Semienko pre poučenie: Môžeme odpustiť, ale nikdy zabudnúť. Poučme sa minulosťou, dívajme sa do dopredu čo nás čaká, aby sme našou neopatrnosťou znovu nevideli cez les stromy. Tu možno slovami A.Schopenhauerom povedať, bohatstvo sa podobá morskej vode, čím viac ju pijeme, tým viac sme smädný.

Link: http://www.glasnak.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=87&Itemid=28

4.Pri výmene „stráži“ slušnosť utŕžila facku

Iný príklad vypovedá, ako verejná (politická) kultúra absentuje. Po komunálnych voľbách 2010 slušnosť dostala po fraku. Novozvolený primátor mal prebrať protokolárne od dosluhujúceho ex primátora kanceláriu. Skutočnosť bola na míle vzdialená realite. Novozvolený primátor M.Gura preberá kanceláriu v samote. Odchádzajúci primátor nepovažoval za potrebné byť osobne prítomný, aby odovzdal kanceláriu a dôležité dokumenty. Strohosť a chlad vypovedá o vládnutí vo volebnom období 2006 - 2010. 

Semienko pre poučenie: Verejný činiteľ by mal požívať úctu, ale aj on by sa mal správať podobne.  

5.Kto vie, ten nezaváha, kto nie, ten ...

Príklad ako vystrihnutý z diplomatickej čítanky. Po polnoci, už 10.11.2013, po sčítaní výsledkov hlasov po 1. kole volieb do VUC 2013 bolo jasné, že za poslanca bol zvolený aj Milan Gura. Uspel iba o 14 hlasov pred prvým náhradníkom, starostom Makova M.Masnicom. Po polnoci kandidát, ktorí neuspel, volal M.Gurovi a blahoželal mu k zvoleniu. Zároveň poprial mu, aby ako poslanec pomáhal Kysuciam. M.Masnica nemusel, mohol byť rozladený, ale on vedel čo sa patrí, lebo jeho výchova mu velila byť slušný aj vtedy, ak sa mu nedarí.

Semienko pre poučenie: Nezvolený si aj po prehre uvedomil, že celý život je jedna veľká skúška. Ak skúška na okamih absentuje, potom na povrch vypláva hnoj. 

Autor článku sa ospravedlňuje obom stranám, že osobné sa nemá vynášať na verejnosť. Pre výnimočnosť a silu príkladu dať svedectvo na verejnú známosť je viac ako ho nechať utajené.

6.Gesto (ne)podanej ruky má svoju vypovedaciu hodnotu

Podanie rúk v pracovnom ale aj verejnom živote je súčasťou nepísaného protokolu. Vyjadruje rešpekt k druhej strane. Či je správne podať alebo nepodať, nech si každý urobí svoj názor.

•        Po voľbách do VUC nepodal v BB samosprávnom kraji odstupujúci župan ruku novozvolenému županovi. Víťaz vyhral v legitímnych voľbách s ostatnými kandidátmi. Formálna úcta podať ruku nemusí byť o zmýšľaní a konaní víťaza. Ako ináč si vysvetliť, že pri odovzdaní funkcie odchádzajúci župan nepodal ruku novozvolenému županovi. Práve odchádzajúci mal „maslo na hlave“, že on nepočúval problémy obyvateľov, čo urobil neskorší víťaz M.Kotleba a preto vyhral.

•        I. Gašparovič pozval na stretnutie všetkých ôsmych riadne zvolených županov. Na stretnutí, ktoré diskusia bola korektná, priateľská a otvorená. Prítomní sa nezhodli s názorom M.Kotlebu na SNP. P.Frešo preto odmietol mu podať ruku. Nie je takéto konanie nepodaním ruky prejavom neúcty k časti voličov, ktorí volili M.Kotlebu?

•        Po televíznej debate kandidátov na župana v Trnave, politický súperi T.Mikuš a J.Berényi po skončená televíznej debaty pred 2. kolom si podali ruky. Nemuseli, ale stvrdili to, čo je pre nich aj v neľahkej situácii pre oboch imperatívom byť slušnými a tým byť aj príkladom. 

•        Prezident Ukrajiny Viktor Janukovyč sa stretol (23.1.) s vedúcim predstaviteľom občianskeho vzdoru Vitalijom Kličkom. Sú rivali v situácii, keď Ukrajina si píše svoju novú históriu. Nemuseli, ale oni aj v takejto vyhrotenej situácii si pri stretnutí podali ruky.

Semienko pre poučenie: Je to škola slušnosti  z ktorej sa môže poučiť ten, kto si cti slušnosť, nepredstiera ju ale koná.

7.Prečo Slovensko nemá elitu národa?

Maličkosti plodia veľké veci a jednou z nich sú ataky na ústavných činiteľov, dnes FICO, zajtra PAŠKA pozajtra Kiska ... O tom by mohol rozprávať a napísať stohy papiera I. Gašparovič. Verejná slušnosť káže, aby média sa vyvarovali „nenávisti“ voči ústavným činiteľom, ktorí dostali mandát od voličov. Problémom je nepomer moci a pravdy v slovenskej spoločnosti. Mienkotvorné média sú v menšine, ale majú moc čím zásadne zahlcujú svojou pravdou verejnosť. Čo ale potom s väčšinovým názorom voličov, ktorí vo voľbách prehlasujú názor mienkotvorných noviny? Aj preto sa nachádza Slovensko bojom o pravdu voličov v marazme. 

Tí, ktorí priamo alebo nepriamo sa snažia vyvolávať averziu k ústavným činiteľom, podkopávajú vo verejnosti úctu k osobnostiam vlastne zneucťujú kultúru na Slovensku. Nečudujme sa, že Slovensko potom nemá žiadnu elitu národa. Toto ma samopadajúci efekt, ktorý vytvára averziu „zbytku“ Slovenska voči „veľkej“ Bratislave.

Anglická diplomacia nech je pre politikov poučením

Príkladom nech poslúži anglická diplomatický noblesa pri návšteve vtedajšieho ministerské predsedu Anglicka Harolda Wilsona v Prahe. V tom čase mal doma politický spor s opozíciou. Na otázku reportéra (v Prahe), ako vníma situáciu doma odpovedal s noblesou anglickej diplomacie. Prepáčte, ja som teraz v Prahe ako predseda vlády jeho Veličenstva, zastupujem Anglicko a problémy si riešime doma, to je náš problém. Bodaj by sme to počúvali od našich politikov.

Čo je lepšie, byť slušný alebo zásadový?

Nech čím viac pozitívnych príkladov potrebujeme pre každodenný život. Alebo že by naša politická kultúra, ktorá je súčasťou kultúry národa vypovedala o našej tvrdosti srdca?