Stanica je vstupnou bránou do mesta zo zahraničia, z Poľska a Česka. Stanica je zároveň prestupovou stanicou na Javorníky a Živčákovú. Preto stanica by si zaslúži, aby bola čistá, úhľadná, príjemná na vzhľad, ale aj bezpečná. Stanica vypovedá, ako si väzíme životné prostredie. Poriadok na verejných priestoroch pred stanicou zase ukazuje aká je úroveň nás obyvateľov v meste. Je to skutočne tak?
Okolie a vstup je špinavý, neupravený, mury ošarpané, množstvo poodhadzovaných špakov, zákutia sú očurané, neupravené chodník, množstvo kaluži, porozhadzovaný papier, ... V budove je zatuchnutý smrad, potulujúce sa indivídua, spiaci smrdiaci bezdomovci, obťažujúce krásavice ... a návštevník nie že sa tam nedobre cíti, ale z týchto ľudí má strach. Ak sa prekročí prah citlivosti, potom železnice z vestibulu odstránia lavičky. Takto sú potrestaní slušní ľudia, ktorí cestujú. Takto sa vo verejnosti posilňuje odpor a možno niekedy sa to na verejnú známosť a štát si bude čudovať, prečo je to tak.
Je pravda, že stanica nepatrí mestu, ale je v meste, preto by malo mesto vyvíjať tlak na ŽSR. Štát ma vplyv na železnice, a na každej stanici za poriadok a bezpečnosť sú zodpovední konkrétni ľudia. Bordelári robia neporiadok, zodpovední na stanici robia poriadok. Nie je to verejné perpetum mobile?
Môžeme kritizovať do nekonečna, zmeniť to môžeme až vtedy, keď sa MY začneme správať k nášmu okoliu zodpovedne. Svoje deti začneme vychovávať pre poriadok, čistotu okolia a dobré mravy. Je to ale možné? Väčšina rodičov bojuje o svoje prežitie majú málo času na seba a nie ešte na výchovu. Potom život sám začne vychovávať a ten dá výchove moderný šat. Aby ich prioritou bol konzum, aby žili v slobode bez zodpovednosti, aby svet nevnímali ako súbor hodnôt, aby sme v nich neprehlbovali vzťah k svojej ulici, štvrti, mestu, Slovensku, aby vysloviť národ, národné sa považovalo za niečo nemoderné a dokonca zlého.
Predobraz čistoty stanice je vlastne predobrazom našich JA. Kedy tak ako v Bratislave do jej priestorov stanice a bezprostredného okolí bude zakázaní vstup týmto a podobných indivíduám? Kedy pochopíme, že za bezdomovcov a im podobným zodpovedá štát? Kedy štát urobí poriadok a zriadi záchytky? Kedy železničná polícia začne aktívne pokutovať aspoň za odhodenie ohorky z cigariet? Tých kedy je veľa. Aby ich nebolo, potom MY ľudia (obce, obyvatelia, policajti, železničiari, ...) by sme museli chcieť aj za cenu, že štát svojimi možnosťami bude usmerňovať výchovu, ale aj súčinnosťou a represiu, aby sme sa stávali aktívni a začali sa konečne brániť proti nezodpovednosti a ľahostajnosti.
Ale späť k čistote, poriadku a bezpečnosti na stanici. Názor o meste sa začína formovať prvým vstupom do mesta, na stanici. Preto by sme mali spoločne dbať a vytvárať dojem a nie neporiadok, špinu a mať ufúľanú stanicu.