Na smrť dobodaný 16 ročný študent Peter zomrel iba preto, že si dovolil brániť svoju spolužiačku v budove školy, ktorú navštevoval. Svojou statočnosťou doplatil tým najcennejším, svojim životom.
Naša bezmocnosť proti človeku, ktorý nemá zábrany je krehká a symbolická. Úmyselná vražda nevinného študenta stojaceho pred bránou života protirečí dôstojnosti ľudskej bytosti.
Pri každom vyhasnutom živote mladého človeka najviac trpí matka. Pre ňu nie je nič hroznejšie, ako odprevadiť vlastné dieťa na jeho poslednej ceste.
Vieme predvídať, vieme rozbíjať atóm, ale nevieme zabrániť takejto a podobným brutalitám. Na takéto tragédie nikdy nebudeme pripravený. Nevieme odhadnúť koľko a aké morálne konanie prebýva v našich srdciach.
Akt brutálnej vraždy je porovnateľný so zákernou vraždou Daniela Tupého na bratislavskom nábreží 4.11.2005. Slová sú zbytočné, srdce plače a snáď slova, ktorú má vytesané D.Tupý na svojom hrobe na žilinskom cintoríne nech privedú nás k úvahe o krehkej hranici života a smrti.
Stuhnutou rukou ešte píšem list,
prečo tak skoro musel som ísť.
Oddane ležím, stopujem čas,
zavieram oči, pociťujem mráz.
Hľadím do prázdna, vidím len jas,
zastreté ticho a plno mŕtvych fráz.
Posledná minúta, rýchlo mi plynie,
som len motýľ, ktorý aj tak zahynie.