1.január je prvý deň v roku, zároveň je to Svetový deň mieru, ktorý sa oslavuje od roku 1968 na základe iniciatívy pápeža Pavla VI. Pre Slovensko 1.január je štátny sviatok DEŇ VZNIKU SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Uvedomujeme si dejinný význam vzniku Slovenskej republiky? „Žije“ v nás a medzi nami naše Slovensko? Sme s nim MY občania Slovenskej republiky stotožnení? Uvedomujeme si obsah slov demokracia, samostatnosť, sloboda, zvrchovanosť?
Tieto myšlienky ma napadli pri sledovaní novoročného koncertu Viedenských filharmonikov, ktorý sa prenášal do 92 krajín sveta. Rakúšania tak ako my oslavujeme zrod svojho štátu. V roku 1955 bola potvrdená štyrmi svetovými veľmocami ich neutralita. Pritom vtedajšia životná úroveň bola u nás vyššia a dnes?
Jeden deň, dva rovnaké výročia, ale diametrálne odlišné postoje k svojej štátnosti. My ako keby sme sa báli, nechceli sa nadýchnuť, vzpriamiť sa, ako keby stále sme boli zahriaknutí. Dynamitom atomizácie našej mysle a vzťahov v spoločnosti je naša nečinnosť a nezáujem o veci verejné. Otázka znie, kde sa nahromadilo toľko odstredivej energie, ktorá nás rozdeľuje? Nie je zdrojom divoká bezohľadná privatizácia, ktorá rozdelila ľudí na bohatých a tých žijúci od výplaty k výplate? Nie je účinným nástrojom nášho útlaku strach o to málo čo máme? Nie je to výslednica hlavne nejednoznačnosť rozloženia ideových pnutí v štáte? Takto sami sebe si odrovnávame strednú vrstvu, čím prebieha proces zahmlievania a znižovania významu štátu.
Slovensko nemá a asi dlho nebude mať svoju ELITU NÁRODA. Nie politickú, takú ktorú si väčšina súčasných politikov namýšľa. Elita národa to je morálna a intelektuálna elita, ktorá vidí veci z nadhľadu, ma víziu a v sebe nosí slovenské srdce. Okrem toho musí splniť najťažšiu úlohu, musí byť neformálne akceptovaná spoločnosťou. Tu nepomôžu peniaze ani známosti. Ešte šťastie, že „členstvo“ v elite národa sa nedá kúpiť ani delegovať.
Príkladom ako sa nepriamo znižuje schopnosť Slovenska mať elitu národa môže poslúžiť súčasná žabomyšia vojna o charakter gymnázií na ktorý dopláca Slovensko. Práve nezávislé výberové gymnázia, kde budú najlepší z najlepších budú v sebe niesť potenciál, z ktorého môžeme mať o 20-30 rokov rodiacu sa elitu národa.
Pri položení si rovnítka, je Slovensko v zhode s Rakúskom pri ponímaní svojho významného dňa vzniku som nelenil. Počas koncertu som poslal sms rodinnému príslušníkovi, ktorí žije v Rakúsku s otázkou, ako Rakúšania vnímajú koncert viedenských filharmonikov vo vzťahu k svojmu sviatku.
„To je národný sviatok, to je národný koncert. Rakúšania si nedajú naň dopustiť.“ Jasné a zrozumiteľné. Oni na rozdiel od nás preciťujú tento sviatok v sebe, vážia si ho. Ostatné nechávajú na politikoch. Prečítajú noviny kvôli prehľadu. Oveľa viac sa napríklad na prelome roka zaujímali, kde bude pochovaný ich idol spevák U.Jürgens srdcom Rakúšan porovnateľný s našim K.Gottom.
Pre nás ešte veľa vody pretečie dolu Váhom, Hronom, Hornádom alebo Popradom, aby sme pochopili to kľúčové, že sloboda nie je trvalá a nemenná. Musíme o ňu stále bojovať. Nech súčasné pnutia v Európe sú pre nás výstrahou? Ak neuhájime svoju slobodu v zodpovednosti, staneme sa súčasťou globálneho stáda ...