Staroveká grécka idea hovorí, že história je učiteľkou života. Poznať pravdu, pravdu o histórii nemusí byť vždy príjemná. Zároveň pravda má v sebe jedinečnú silu ozdravenia.  

Boli raz robotníčky. V hlave nemali nič iné, len prácu, socializmus a odbory. A bol i zlý majiteľ továrne. V jeden deň sa robotníčky vzbúrili a zhromaždili sa vo fabrike. Niekto (hovorí sa, že to bol sám majiteľ továrne) založil požiar a 129 žien v ňom zahynulo. Bolo to 8. marca 1908 v New Yorku. O dva roky neskôr legendárna nemecká feministka Klára Zetkinová mala socialistickému kongresu v Kodani navrhnúť, aby sa 8. marec zasvätil pamiatke týchto žien ako Medzinárodný deň žien.
 
Dojímavý príbeh, publikovaný toľkokrát v novinách a časopisoch, toľkokrát použitý propagandou v knihách či stvárnený v mnohých divadlách. Áno, dojímavý príbeh. Len s jednou chybičkou. Nie je totiž pravdivý.
 
Nijaký štrajk, nijaký požiar 8. marca 1908 v New Yorku nebol. V roku 1911 (keď bol Medzinárodný deň žien už vyhlásený) vypukol z neopatrnosti požiar jednej fabriky, pri ktorom boli mŕtvi, ale boli to muži i ženy. Odbory s tým nemali nič spoločné. A ani marec.
 
Pre niekoho je určite nepríjemné objaviť pravdu, že 8. marec je založený na klamstve. Ide o klamstvo vypracované komunistickou propagandou pravdepodobne v období studenej vojny. A poznal sa aj presný počet mŕtvych - 129...

A čo kultúra, ktorá si hrdo hovorí "kritická"...? Tým sa však nechceme dotknúť dobrých a obetavých žien, pre ktoré bol tento sviatok jediným uznaním a prejavom lásky. Práve ony by si zaslúžili, aby mal solídnejší základ."  (Vittorio Messori)

(Zverejnené Katolícke noviny č.10, 11.3.2007, str.3)