Príkladom môže poslúžiť kniha autorky M.Grochalovej o živote Miroslava Cipára POČMÁRANY ŽIVOT. Množstvo písmenok vytvorilo slová a slová skvostné myšlienky o úžasnom človeku, ktorý sa teší z maličkosti a tieto spája do svojho posolstva. Jeho slova netreba prekladať, sú ľudské a zrozumiteľné. Keby nebolo tejto knihy, nebude jeho životný príbeh napísaný a pre väčšinu verejnosti zostane utajený. V tom je čaro knihy.

Mali sme Mesiac knihy a už ho nemáme. Nech pozadie mesiaca knihy bolo akékoľvek, vždy tí, ktorí vedeli čítať medzi riadkami rástli na duchu. Nech boli pohnútky akékoľvek, nech to bola ideológia alebo preferovaná sovietska literatúra, vždy vtedy tí ktorí chceli čítať vedeli čo čítajú. 

Vydávame veľa kníh, máme (priveľa ?) spisovateľov, ktorí si myslia, že písať a chrliť je to kľúčové len preto, aby si mohli sami sebe povedať, že sú spisovateľmi. Takéto vábne vajatanie je na škodu, trpí kvalita. Spisovateľská obec iba občas s obtiažou vygeneruje osobnosť približujúca sa európskeho významu. 

Význam literatúry nie je o tom, že môže nás uchrániť pred problémami, trápením alebo starobou, ale môže byť oporou na našej ceste životom. Každý dej knihy v sebe nesie kúsok zo života okolo nás. Je na spisovateľovi ako ho vníma a potom spracuje úmerne svojmu talentu. Nech na chválu knihy poslúži ďalší príklad. 

V súčasnosti sa premieta v kinách film DIVOČINA (v Čadci 28.4.), ktorý zviditeľňuje  knihu toho istého názvu od spisovateľky a hlavnej postavy menovanej knihy Cheryl Strayedovej. Ona na svojom 1600 km pochode „pokánia“ po Pacifickej trekovej ceste od mexických hraníc cez štáty California, Oregon a Washington niesla si v 37 kg ťažkom ruksaku veci na prežitie a v ňom si našla miesto kniha od V.Nabokova LOLITA. Ak už nič tak práve tento detail má svoju vypovedaciu hodnotu o význame knihy. Zároveň bola na jej ceste povzbudením, dávala jej nádej a kniha sa stávala pre ňu oporou.