( spomienka na Deň zrušenia základnej školy na ulici A.Hlinku )
Na začiatku bol predvolebný sľub a ten sa nedodržal. V záujme poučenia je potrebné si pripomenúť súvislosti s 8. výročím zrušenia najstaršej školy v meste.
Piatok 30.3.2007 je pre mesto „pamätný“ vlastne osudový deň, kedy sa pod tiažou moci a možno aj vtedajšej pýchy zrušila najstaršia škola v Čadci - škola na ulici A.Hlinku. Oficiálne to bola pod zámienkou racionalizácie škôl na území mesta (uzn.č.36/2007). Neoficiálne silnel tlak vyradiť školu zo vzdelávacieho systému, aby nedajbože budova neslúžila Základnej cirkevnej škole. Čo na tom, že v Skalitom a Rakovej pochopili zmysel a význam cirkevnej školy pre život obce a v Čadci.
Keď sa začne odplietať história rušenia školy, potom sa začnú spomínať aj konkrétne osoby, ktorí sa negatívne podieľali na jej rušení. Až potom títo tiež myslitelia, lepšie by bolo asi revolucionári, lebo revolucionár robí neuvážené zmeny za prispenia moci si uvedomia, ako ľahko je rozhodovať ... „s mocou“. Nepomohla ani petícia za ktorú sa podpísalo 35% oprávnených voličov !!!
Je prospešnejšie, aby rozum bol v zajatí moci, alebo stáť nad vecou v pokore? Čím sme starší, tým viac sa utiekame ku viere. Platilo to včera, platí to aj dnes, a bude to platiť aj v budúcnosti. Pretože moc tak ako sám človek je krehká a pominuteľná.
Pred 8 rokmi odhodlaná väčšina v zastupiteľstve dala znať, že viera pre nich neznamená nič. Oni radšej svoju „vieru“ ktorá je subjektívne spojená najlepšie s mocou a pýchou. Ich antiheroizmus moci sa zmenil na historický smrad, za ktorí sa budú hanbiť možno nie iba oni.
Vedenie mesta po voľbách 2010 robilo všetko preto, aby budova nechátrala. Po neprehľadnostiach a administratívnej mašinérii na gesčnom ministerstve podarilo sa dať časť bývalej školy Dom seniorov do prevádzky až v roku 2014. Druhá časť naďalej chátra. Stáva sa nechcený „ POMNÍK 2007“ ako reflexia na vládnutie v rokoch 2006 - 2010. Nech je mementom a zároveň pripomenutím pre budúcich „revolucionárov“, že vo svojej horlivosti chceli meniť mesto, ale na to nemali duchovný potenciál.
Primátor podpísal uznesenie. Takto dal najavo, že zrušenie základnej školy je pre mesto zjavne nevýhodné. Mal na to zákonné právo, ale zároveň dal mestu a jej obyvateľom obraz o sebe. Jeho volebný program bol sľubom mravného záväzku, že nezruší žiadnu školu. On poprel seba, svojim nesplnením sľubom dostal verejnosť do omylu a verejnosť si na jeho nesplnený sľub pamätá a nezabúda ...