Na splnenie podmienky pre prijatie na strednú školu bez prijímačiek musí testovaný žiak mať úspešnosť 90 % a viac. Podmienku splnilo iba 1.305 žiakov čo predstavuje 3,2 % zo všetkých testovaných žiakov.

Podľa odozvy laickej verejnosti, výsledky sú alarmujúce. Nevyplýva z toho, že výchovno - vzdelávací proces na základných školách stagnuje? Nie je to výsledkom, že politici prijímajú nové globálne výzvy, ktoré rúšajú naše prirodzené zvyklosti? Ak k tomu pripočítame celospoločenskú uvoľnenú disciplínu s dopadom na nedôstojné postavenie učiteľa v spoločnosti, potom školstvo nás nemôže napĺňať optimizmom. A propo pokiaľ budú školy dostávať financie na žiaka, školy budú prijímať čo najväčší počet žiakov, kvalita sa bude znižovať.  

Monitor nastavil vážnu dilemu v čase, keď Ústavný súd pozastavil rozhodnutie bývalého ministra Čapkoviča, ktorý chcel začať obnovovať dôveru ku gymnáziám. Chcel stanoviť kritéria na prijímanie žiakov na gymnázium. Prijatí mali byť iba tí deviataci, ktorí splnia požadovaný priemer známok. Otázka znie, chceme kvalitu alebo iba vajatanie?

Práve gymnázia by mali byť výkladnou skriňou vzdelanosti. Mali by tam študovať najlepší z najlepších. Zároveň to neznamená, že všetci gymnazisti zmaturujú. Pozor, treba rozlišovať rozdiel medzi skončením gymnázia a maturitou. Pred vojnou bolo bežné, že až 30 % nezmaturovalo, len dokončili štúdium. 

Taktiež neuvážená horlivosť, aby každý žiak mal maturitu bolo začiatok zoslabovania účinnosti vzdelania bez ohľadu či sa to niekomu páči alebo nie. Pre každého triezvo uvažujúceho najlepší z najlepších by sa mali dostáť na stredné školy a iba vedomostná elita by mohla sa uchádzať  študovať na gymnáziu a následne najlepší z najlepších by sa mohli uchádzať na štúdium na vysokej škole. 

V súčasnosti máme 74 tisíc gymnazistov na 250 gymnáziách. Ak je pravda, že dnes 10 % žiakov na to nemá, potom je to 7.500 žiakov, ktorí tam živorí.  

Komunistom sa podarilo pootočiť smerovanie gymnázií v úzkej väzbe na ideológiu. Zlikvidovali gymnázia, vznikli SVŠ. Je pravda, že aj keď bolo gymnáziám vrátený pôvodný názov, ale za zmenených podmienok.

Výber najlepších na vyššiu školu sa div, že nepovažuje za diskrimináciu. Ak už predsa by to tak malo byť, potom treba si vedieť zodpovedať na otázku? Prečo nevyužili svoju šancu tí, ktorí neuspeli? Prečo nepristupovali ku štúdiu na nižšom stupni zodpovedne, aby bol konkurencieschopní, aby na prijatie splnili kritéria pre štúdium na vyššom type školy resp. VŠ? Predsa osobné konanie je založené na osobnej slobode žiaka/študenta.

V tejto súvislosti sa vynára otázka, či praktiky napríklad z hokeja, kde niektorí rodičia môžu zabezpečiť sponzorským darom zaradenie svojho syna do zostavy na úkor talentu sa nedostáva aj do  školstva?

Ďalšou úvahou súvisiace s tohoročným MONITOR 9 je počet vysokých škôl. Ak v roku 1989 sme neuvažovali, že jedným z kritérií posudzovania kvality napredovania bude počet marketov, supermarketov, ... tak  ani vo sne sme sa nenazdali, že počet vysokých škôl bude väčší viac ako obchodných domov. Každé mesto chce mať vysokú školu, každé malé mestečko alebo väčšia obec chce mať detašované pracovisko najlepšie viacerých vysokých škôl, lebo to sa nosí. Výsledok je strata citlivosti vnímať výchovno - vzdelávací proces ako niečo posvätné pri dvíhaní vedomostnej  úrovne národa. Ak k tomu pripočítame celebrity v súčasnosti mediálne pseudo vzory pre mládež, u ktorých improvizácia končí na špičke nosa bez obsahu a to nie je ešte zmienka o elite národa za ktoré sa niektoré celebrity pasujú ... a znovu sme pri výsledkoch nevalnej úrovne priemeru v teste MONITORU 2015.