Držme sa pravdy
V roku 2018 uplynulo sto rokov od prijatia zákona č.11/1918 Zb. o zriadení samostatného štátu československého. Českoslovakistická propaganda tvrdí, že 28.októbra 1918 vznikol štát dvoch bratských národov, že Slováci sa vtedy po prvý raz prejavili ako štátotvorný národ. Slováci v tom čase nepochybne do česko-slovenského štátu ako štátotvorný subjekt vstúpiť chceli. Svedčí o tom Clevelandská zmluva a Pittsburská dohoda.
Politika sa začína priostrovať
Posledné hlasovanie o potratoch v NR SR odkrylo úpadok strany ZA ĽUDÍ. Naznačilo pnutie na slovensky spôsob a začiatok spájania sa s vidinou (dočasných) krajších začiatkov.
Hagia Sofia - výhra či prehra?
Hagia Sofia v preklade Chrám Božej múdrosti je bývalá byzantská kresťanská bazilika v Istanbule. Po 1500 rokoch pohnutej histórie u jednej z najstarších stavieb sveta nastal zvrat. Od roku 1935 bazilika fungovala ako štátne múzeum. Po 86 rokoch v živote jednej z najslávnejších stavieb sveta sa po rozhodnutí Najvyššieho súdu a na príkaz R.T.Erdogana stalo mešitou. Zmena využívania vyvolala vo svete kritiku. Kritiku vznieslo OSN, UNESCO a konštantínopolský patriarcha Bartolomej.
Pán premiér, to si vážne myslíte, že sme takí dilinovia*? Keď máte Boha pri sebe, presvedčte nás a budeme Vás rešpektovať
(úvaha Covid 19 - 3.časť)
Spisovateľ bestsellerov a bývalý politik a diplomat Jozef Banáš prezradil premiérovi Matovičovi, v čom spočíva kľúč k úspechu.
O politike o ktorej sa (ne)hovorilo september 2020
Azda každý súdny človek chápe súčasnú zložitú ekonomickú situáciu, len nechápe, prečo všetky problémy v spoločnosti vláda rieši len na úkor tých najslabších. Práve tieto vrstvy nesú najväčšiu ekonomickú a sociálnu záťaž dopadov pandémie, čo má výrazný vplyv na ich príjem, životnú úroveň a neraz ich dostáva pod hranicu biedy. Ak vláda zmrazuje minimálne mzdy, dôchodky, stravné, čo si zaslúži iné, ako poslať ju "k ľadu" či rovno na politické smetisko.
O normalizácii hystérie
(úvaha o Covid 19 - 2.časť)
Pohľad na Covid 19 očami kňaza dáva možnosť pochopiť, ako cirkev vníma súčasnú pandémiu. Na jar sa rešpektovalo jej postavenie, jedine biskupi mohli rozhodnúť zakázať verejne omše. Dnes o tom chce rozhodovať krízový štáb. Potom sa vynára otázka, či platí rovnaký meter pre všetkých. Ak môžu byť bary otvorené do 22 hodiny, do nákupného centra príde stovky zákazníkov, v škole sa tiesnia stovky žiakov, takýto stav možno chápať ako neprimeraný zásah do náboženskej slobody. Potom duchovný život veriacich je neporovnateľný s kultúrnymi podujatiami, krčmy, fitka sú otvorené a kostoly zavreté. Hlavne, že v kostoloch sa nekonzumuje ako v bare. Prečo tie rozdiely? Kto stoji v pozadí tohto „tlaku“?