Schválenie zásad odmeňovania poslancov patrí v každom volebnom období medzi najdôležitejšie a najviac sledované hlasovania. Výnimkou nebolo ani schvaľovanie na zastupiteľstve 24.5.2012, ktoré predkladal zástupca primátora Ing. R.Cyprich. Pre obnovenie pamäti bude zaujímavé vysledovať, ako sa vyvíjali odmeny poslancov od roku 2010.

Stav verejného osvetlenia v meste je za hranicou morálnej ako aj materiálnej životnosti.
Plánované osvetlenie piatej generácie prinesie nové svetelno - technické parametre, ktorými sa dosiahne zvýšená svietivosť a zníženie prevádzkových nákladov. Taktiež mesto získa pôvab iluminačným na svietením areálov kostolov, mestského domu a pylónu SNR.

Vo štvrtok 7.6.2012 ako blesk z jasného neba bola zverejnená tlačová správa ŽASK vo veci výšky vymeranej dane z nehnuteľnosti mestom Čadca voči daňovníkovi Kysuckej nemocnici.  Odpoveď nedala zo strany mesta dlho čakať.

Je zarážajúce, prečo spor nebol riešený pokojnou  cestou  za rokovacím stolom? Čo sa skrýva za „oponou“ sporu? Prečo sa išlo s bubnom na zajace, asi niekomu to vyhovovalo. Je to nevraživosť, súperenie, žiarlivosť oboch mocných mužov, alebo že by začiatok volebnej kampane na primátora v meste?

Pre pochopenie sporu sú zverejnené obe oficiálne stanoviska prevzaté z web stránok mesta a ŽASK. Nech každý si urobí svoj názor.

Žijeme v dobe, ktorá nám ponúka veľa „zradných“ príjemnosti. Predátorom tejto ponuky sú média, zvlášť TV, ktoré prezentujú lacnú a bezbrehú tiež kultúru. Ich návodom nie je budovať ale búrať, nie vzdelávať, ale pasívne prijímať, neklamú, ale nepovedia celú pravdu a zahlcujú nás reklamou. Ak tieto neduhy sa spoja s alkoholovým harašením (a to je ešte stále lepšia alternatíva), dielo diabla u mládeže je dokonané.

Zákonite jedným z prejavom  tejto zmeny je reč. Reč vypovedá o osobe, aký má charakter, duchovnú vyspelosť. U mladých, pre ktorých štúrovské „menej troviť viacej tvoriť" je  pred potopné a v kolektíve rovných nedôstojné. Ľudská reč by mala byť ušľachtilá, vznešená, čistá, povznášajúca, vzbudzujúca úctu, šíriaca dobro a pozitívne myšlienky, a keď je to potrebné, aj burcujúca, prebúdzajúca, strhujúca a oslovujúca druhého človeka až do hĺbky jeho ducha.

A skutočnosť? Reč XXI. storočia sa stáva stokov slov . Je plná vulgárnych, hrubých, obscénnych, násilných a dvojzmyselných slov s narážkami. Ľubozvučnosť a obsah reči sa stráca. Dnešná moderná alebo, lepšie pokrivená doba núti človeka, aby bol hrubý, drsný, tvrdý a bezcitný. Vulgarizmami si človek zvykol ventilovať svoje vnútorné napätie, ktoré vzniká z neustáleho stresu a tlaku. Výsledkom je neúcta k slovu, negatívna individualizácia a z toho profituje prehlbovanie liberálnych tendencii v správaní sa človeka.

V meste sa v súčasnosti  nachádza do 50 autobusových zastávok. Chátrajú a čas na nich zanechal stopy opotrebovania. K tomu treba pripočítať devastáciu mladými cool „architektmi“, ktorí v alkoholovom opojení  sa vracajú z diskoték. Za nimi neostávajú ani miestne politické strany. Vo svojej (politickej) horlivosti počas volieb sa z každej zástavky, každého kandelábra „usmievajú“ tí, ktorí nám sľubujú nové obzory. Pre slušnú mlčiacu väčšinu je to skôr estetická burina, odhliadnuc, že svojim nezodpovedným konaním poškodzujú majetok mesta.

Zastupiteľstvo 24.5.2012 bolo pracovné, ale atmosféra bola rozjátraná. Nie z náročnosti prerokovaných bodov, ale z neschopnosti vedieť počúvať druhého a uvedomiť sa, že niekedy malý krok dozadu znamená urobiť veľký krok dopredu.        

Nech anonymný text stiahnutý z internetu dá možnosť sa zamyslieť, či hnev v našom vnútri musí byť iba preto, že niekto si dovolí povedať niečo „nemilé“. Nemalo by to byť dôvodom sa zamyslieť, čo chceme ? Konať dobro (pre ľudí)? Nemali byť obyvatelia mesta prostriedkom robiť pre nich dobro, alebo sú iba nechcená záťaž?

A pre tých, ktorí nenájdu v texte niečo poučné, jedna rada. Nech sa vyvarujú hnevu, keď pôjdu objať niekoho úžasného a buchnú si tvar o zrkadlo.