Uvedomujem si, že nevolíme pápeža, ale predstaviteľa štátu, čo znamená, že to nebude človek bez chýb.  

Ľ.Malík

Aj tieto prezidentské voľby ukazujú na hlboké rozdelenie našej spoločnosti: jeden štát, ale dve znepriatelené krajiny.

 

 

„Existenčné voľby Pre „mestské“ Slovensko hrozba spočíva v tom, že väčšina si zvolí kandidáta, ktorý napomôže centralizovaniu moci  a otočí kormidlo viac na východ. „Vidiecke“ Slovensko sa zas obáva, že prezidentské kreslo  obsadí kandidát  globálnych elít, zástupca kapitalizmu, atlantizmu, progresivizmu či silnejúcich vojnových sirén.    

Hoci to nechceme vidieť, obe Slovenská majú aj svoje silné stránky. Z mestskej časti presvedčenie, že veci môžu a majú byť lepšie a treba sa za ne postaviť. To vidiecke, aj navzdory mestskému podceňovaniu, si zasa ešte stále dokáže vážiť hodnotu veci, ktoré má  a o ktoré nechce prísť.   

Pochopiteľné, sú tam aj negatíva. To mestské nemá zmysel pre pozitívne ohodnotenie národnej tradície.  Jeho vzdelanosť mu paradoxne, zužuje obzory a bráni vidieť v minulosti aj niečo dobré. Vykorenenosť a odsunutie viery do súkromia ho robia zraniteľným, a tak sa podlieha aktuálnym módnym trendom a ideológiám.

Vidiecke obyvateľstvo zasa podceňuje hodnotu vzdelania a kultúrnosti. Vidí v nich iba pánske huncútstvo, a preto nedokáže národnú a kultúrnu tradíciu pretaviť na ucelený svetonázor. Končí v politickom pragmatizme.

Ako z toho von? To je nemenej existenčná úloha. Je potrebné viac a konkrétne zdôrazňovať  hodnotu kresťanskej kultúry. Viera musí mať vyústenie v spôsobe života.

Iba tak sa môže na Slovensku obnoviť taký potrebný tretí politický prúd, ktorý by integroval tak národnú a kresťanskú tradíciu, ako aj vzdelanie a zmysel pre kultúrnosť.   (Juraj Šúst)“

„Zodpovedné rozhodnutie Ilúzia, že je možné konať chvíľkovo, pragmaticky a bez dôsledkov, nadobúda silu – mediálne, ekonomické a psychologické hry nás k tomu tlačia. Podliehame momentálnym nápadom, vlastným, spoločenským alebo aj štátnym, bez uvedomenia si hlbšieho základu a zmyslu našej činnosti; toho, že sme len správcami nie majiteľmi života. 

Konferencia biskupov Slovenska použila raz v súvislosti s voľbami pekné slovné spojenie – zodpovedné  rozhodnutie svedomia. Toto odporúčanie je skutočné obsažné.

Zodpovednosť v rozhodnutiach niekedy trochu bolí a vždy znamená osobné úsilie. Zodpovedné znamená slobodné, čo znamená zároveň  aj vedomé. Rozhodnúť aj vtedy, keď vieme, prečo sa pre niečo rozhodujeme a či pri rozhodovaní zostaneme sami sebou.

Rozhodnutia svedomia bolí ešte viac a okrem odvahy znamená aj pripustiť si svoju zodpovednosť za to, čo rozhodnutie so sebou prinesie. To už znamená napríklad do úvahy  aj predpoklad, že naše rozhodnutie  by malo byť dobré tiež pre iných.

„Zodpovedné rozhodnutia svedomia“ v dvoch kolách týchto prezidentských volieb je aj tento rok mimoriadne ťažké. Systém volieb znamená, že v rozhodujúcom druhom kole bude naše rozhodovanie možno vynútené. Tento rámec našej zodpovednosti nemáme možnosť prekročiť.

Môžeme však venovať kúsok svojho času premysleniu si toho, čo mám hovorí svedomie; čo v tejto veci naozaj môžeme urobiť a čo nie. (Marek Šmid)“   

Dôvetok: Pri hľadaní myšlienok o dobe v ktorej žijeme som nenašiel ani ma nenapadlo napísať lepšie články, ako sú napísané  od pánov publicistu J.Šústa a od Mareka Šmida, dekana Teologickej fakulty TU v Trnave. Bodaj by sa zmnožoval počet takýchto poučných a podnetných textov, ktoré by vnášali pokoj pre „obe“ Slovenska.

Zdroj: Katolícke noviny 13-14/2024 - 9