Globalizácia sú ako metastázy, dostávajú sa stále viac do organizmov štátov, stávajú strojcami negatívneho „pokroku, štáty menia sa na globálne ekonomicky závisle štáty. Preto neprekvapuje, že globálna ekonomike hýbe aj futbalom.

Silné európske kluby (Real, Chelsea, Bayern, ...) ovládajú futbalový svet za podpory svetových firiem. Naproti tomu kedysi slávne juhoamerické kluby River Plate, Peňarol, Santos sú „dielňami“ na výrobu nových kvalitných futbalistov, ktorých si neskôr odkúpia európske veľkokluby, čím sa zabezpečujú svoju nadradenosť.     

Výsledkom je, že kvalita klubov v Anglicku, Nemecku, Taliansku či Španielsku je najlepšia a hrajú najatraktívnejší futbal, majú výsledky, návštevy a tým úmerne im vzrastajú príjmy. LM je v súčasnosti „fabrikou“ na peniaze ... pre najlepších.

Obmedzený štart zahraničných hráčov zrušený

Donedávna platilo pre kluby obmedzenie zahraničných hráčov. Dnes je globálna sloboda, ktorá nerešpektuje hranice, ktorá vo futbale prináša nerovnováhu, koncentráciu a monopolizáciu. Ak sa to premietneme do praktického života, je to porovnateľné s premenou zdravia z hodnoty na tovar !!!

Prevaha zahraničných hráčov valcuje domáce talenty. Neoliberárna globalizácia vedie ku koncentrácii moci nadnárodných korporácii. Je nemysliteľné, aby LM vyhralo mužstvo z nižšieho levelu, tak ako sa to stalo v roku 1986, kedy Steaua Bukurešť vyhral, čo sa stalo asi naposledy, kedy „mocní podcenili „slabé“ východné mužstvo.

Výsledkom bol rozpredaj hráčov, dôsledkom, že väčšina sedí na lavičke náhradníkov. Proces globalizácie, ktorá požiera kolektívnu identitu, prieči sa národným či sociálnym princípom, bojuje s nimi a mení ich na komerčný vzťah. Dilemou pred sezónou je, kto z elity 8-10 mužstiev vyhrá LM. Futbalový pôvab zostáva (zatiaľ) v stretnutiach národných mužstiev.

Aj u nás sú náznaky ...

A propo, aj u nás vyčnieva problém, neúmerného štartu zahraničných futbalistov, (mnohokrát nevalnej kvality), ktorí bránia domácim talentom hrať najvyššiu ligu. V ročníku 2018/2019 najviac zahraničných futbalistov má Slovan (17), Trenčín (15) a Dunajská Streda (13). Výsledkom je, že zahraniční futbalisti sa „v prestupových“ staniciach u nás rozohrajú a sú predaní. Opakom je MSK Žilina, ktorí vsádza na talenty aj za cenu dočasného ústupu z pozícii. Takto za posledných 3-4 rokoch ročne Žilina dostala 3-4 mio €, talenty hrajú v európskych súťažiach a následne sa vracajú do reprezentácie Slovenska. (Škriniar, Pekarík, Hancko, Mráz, Vávro,  ...   Ak by sa stratilo čaro národných mužstiev, potom zostanú iba peniaze, nastúpi racionalita a bezobsahová efektivita.

Uvoľňovanie hráčov

Tu môžeme nadviazať na slová britského historika E.Hobsbawma, že časom vznikne  stret záujmov globálneho biznisu a národných štátov. Vypuklé sa to prejavuje vtedy, ak má klub uvoľniť svoju „hviezdu“ pre národnú reprezentáciu.

Tým, že „horné“ mužstvo uvoľňuje svojho hráča pre národnú reprezentáciu, uvoľňuje vlastnú investíciu. V NHL uvoľňovanie neexistuje.  Pripomeňme si, ako dlho prebiehali jednania, aby hráči HL sa zúčastnili ZOH, na tých posledných sa to nepodarilo.

Vo futbale veľké kluby to ešte trpia, otázka je dokedy? Možno MS 2012 boli posledné, kde národné mužstva nastupovali v najsilnejšom zložení. TOP mužstva časom nájdu odvahu a povedia STOP svojim „zahraničným“ hráčom, že neprajú si, aby reprezentovali svoju krajinu.

Nová situácia môže nastať na MS v Katare 2022, kedy bude skúška, či futbalu ide o komerciu, alebo pre FIFA budú národne štáty „stratené“. 

Kvantita bude ničiť kvalitu

V Katare sa zvažuje počet účastníkov zvýšiť z 32 na 48, čím sa MS  predlžia z 32 na 38 dní, plánuje sa hrať v mesiacoch november - december, kedy sú vo futbalovo silných krajinách v plnom prúde súťaže. Už teraz je mesiac po skončení národných líg na hrane.

Hráči prídu v polovici júla domov, kedy sa začína príprava  a nedostatok regenerácie môže spôsobiť napr. únavovú zlomeniny.

Z toho plynie poučenie, že národné štáty boj s globalizáciou, pokiaľ bude  postavená na neoliberálnych princípoch, nemôžu vyhrať, ani vo futbale  ani nikde inde.  Futbal je priezračnou ukážkou, ako falošné sú ideologické rečičky liberálnych teoretikoch, ktorí ako na orchestrióne stále dokola obhajujú súťaž a konkurenciu kde sa stráca človek. Takto „zakryto“ ospravedlňujú monopolný kapitalizmus, ktorý je o všetkom, len nie o férovej súťaži. 

Na problém národného štátu a futbalu trefne poukázal V.Klaus. Reagoval na práve prebiehajúce MS, kde napríklad švajčiarsky reprezentanti albánskeho pôvodu oslavujú góly symbolmi svojich pôvodných krajín.

„Európske elity ľuďmi pohŕdajú. Úsilie o jednotný európsky ľud, démos, je iba úsilím o posilnenie ich právomoci a vlády nad Európou. Samozrejme viem, že Juncker a Merkelová sú fanatickí športoví fanúšikovia svojich národných mužstiev.

Ale ja nemôžem zabudnúť na jedno majstrovstvo sveta v hokeji, kedy som sedel so švédskym premiérom a Junckerovým predchodcom Barrosem. Hokej sme síce nesledovali, sedeli sme na summite, ale naši ľudia nám chodili hlásiť priebežný stav, pretože Česká republika hrala proti Švédsku. V tejto chvíli som zaútočil na Barrosa, že s tým sa musí niečo urobiť, keď my so švédskym kolegom priateľsky sedíme vedľa seba, zatiaľ sa naše hokejové mužstva bojujú ako o život. Povedal som mu: To vás predsa musí hnevať, tak s tým niečo urobte, založte európsky hokejový tým, ktorý bude hrať spoločne proti veľkým mužstvám, ak chce EÚ súperiť s veľmocami. Niektorí ľudia okolo stolu sa usmievali, ale Barroso tu irónií nechápal a podobne by ju nepochopil ani Juncker“ povedal V.Klaus.