Väčšina ľudí vôbec nevie, čo s tým, keď im je cez 60 a zrazu získajú nečakanú slobodu, pritom všetko ešte funguje. Americké príslovie pripomína že „Sloboda je, keď sú deti z domu a zdochne pes“. Trošku drsné, ale ak to raz počujeme a okamžite odmietneme, neustále sa nám to bude vkrádať do mysle, pretože to je nutkavá pravda. Pomôžme si nasledujúcim dvanástimi  odporúčaniami:

• Nerobme mladým obetavú svokru či mamičku. Majme svoj majetok, byt. Ak po nás niečo zostane, nech si to riešia bez našej účasti, nám to bude už jedno. Každý za svoje a nenechať si do toho hovoriť. Vnúčatá sú iba naše možné potešenie a nie naša ďalšia povinnosť. Oni majú svoje matky a otcov, tými my isto nie sme.

• Pestujme akýkoľvek šport, pohybujme sa. K tomu je ideálny bicykel. Všetko vidíme zblízka, všade sa dostanem, nebolia nás nohy. Treba si zadovážiť prilbu, určite nám bude slušiť. Nezabudnime na krížovky, sudoku, šachy, ... Čím budeme starší, pamäť by mala byť našou oporou. 

• Pokiaľ sme po rozvode a žijeme sami, žime. Zakážme si kádrovanie zo strany svojich deti. Nám nemá byť nič do ich partnerov a pomerov, tak nech si láskavo nechajú svoje názory pre svoje budúce roky. Budú ich potrebovať.

• Pokiaľ máme nového partnera, nesnažme sa robiť dojem, že sa chystáme založiť ďalšiu rodinu. Takáto chybná snaha je iba nedostatkom sebareflexie. Život po prechode je krásny už tou slobodou! Buď druhému pomôžeme a poslúžime, alebo choďme ďalej. Najlepšie sa na nikoho neviazať, voľme dobrovoľnosť.

• Neprejedajme sa, vyhnime sa alkoholu, nefajčíme ako fabrika. Dbajme na čistotu, aby sme svojmu okoliu voňali.

• Nič čo sme doposiaľ nepoznali, nie je neslušné. Umrieť neinformovaný je zbytočný luxus hlupákov. Snažme o tri „K“ - komunikáciu, kooperáciu a koordináciu. Vychovávať sme mohli tak svojho manžela ako vzor deťom. Výchova seniorov je lapsus prvej triedy. Nehodíme sa k sebe, nič sa nedeje. Nájde sa niekto iný.

• Obliekajme sa mlado a účelne. Nezabúdajme, že všetko má svoje hranice. Nič nie zábavnejšie, ako šesťdesiat ročná pätnástka, zozadu lýceum a spredu múzeum.  Pôvab nám určite nie je zakázaný. Naopak, nebuďme vážnym „pánom radou, či pani radovou“, ktorým robí obtiaž sa zohnúť.

• Internet je pre vás ideálna možnosť dynamickej komunikácie, zábavy, radosti i poučenia. Nájdeme tam sebe podobných. Vážme si toho, že sa všetci snažíme žiť na sto percent. Aj rozprávanie má cenu zlata. Nie je to iba seniorské zabíjanie času. Hľadajme sa a nachádzajme sa.

• Zhoda názorov je to, čo sa v živote cení. Internet umožňuje nachádzať, i keď nás bolia kĺby a máme práve deň, kedy by sme každého najradšej poslali do ... Internet je dobrý, ale zájsť si spolu na kávu, porozprávať sa, je tiež krásne.

• Neposielajme svoje e-maily a prílohy mladým v produktívnom veku, vôbec nie svojim deťom. Oni všetko vidia a vedia po svojom, inak ako my. Potom pre nás majú iba chápavý súcit a to nie nič, čo by sa nám ľúbilo.

• Naše názory sú cenné iba pre našich vrstovníkov. Budeme mať možnosť zoznámiť sa s inými ľuďmi. To ocenia nie iba tí, čo sú sami. Rozprávajme sa bez anonymnej  zoznamky, na tej sa môžeme popáliť. Na rande je času dosť. Vôbec nič nemusíme. Keď sa nám niečo neľúbi, vypnite jednoducho Skype, Messenger nebo ICQ.

• Nevzdávajme sa svojho sna, robme všetko pre to, aby sme nestratili byť milovaný, lebo tam nie je nádej, vtedy všetko strácame ... 

Môžeme nesúhlasiť, ale to je asi tak jediné, čo môžeme. Ak si rady osvojíme, potom sa môžeme nádejať, že na konci tunela budeme vždy vidieť svetielko nádeje.

V živote môžeme prosiť, môžeme plakať, či dokonca preklínať svet. Vždy ale musíme napredovať, niekedy aj pomaly, len nesmieme zastať.