Britská stanica Channel V natočila a odvysielala minisériu o Anne Boleynovej, kráľovnej a sťatej manželke anglického panovníka Henricha VIII. Pozornosť toto dielo vzbudilo dvoma nevšednými okolnostiam, Annu Boleynovu (1501-1536) hrá čierna herečka  a modelka Jodie Turner-Smithová. Puristi historickej vernosti sa logicky pohoršili. Anna Boleynová, ako ani ďalší európsky panovník alebo panovníčka tejto doby, opravdu nebola čierna. Dielo bolo divákmi prijaté tak kriticky, pravdepodobne hlavne kvôli hlavnej predstaviteľke, že okamžite zaujalo „hlasovacie dno“ v rebríčkoch najrôznejších serverov filmových a televíznych fanúšikov.

 V českom prostredí, kde takto dramatickým politicky korektným prielomom do historických umeleckých diel nedochádza, vyvoláva čierna Anna Boleynová vlnu sarkastických posmechov. „Už sa teším, až jej na konci odtnú hlavu“, „Hlavne, že ju nehrá chlap“, „Bude hrať Mandelu Luděk Sobota?“, „Keď natočí seriál o otrokoch, ktorí budú bieli a otrokároch, ktorých budú hrať černosi?“

Jeden z najúspešnejších  vývojárov počítačových hier, D.Vávra, čelí zúrivým útokom aktivistov, že v jeho úspešnej hre zo stredoveku Čiech Kingdom Come: Deliverance nefiguruje žiadny černoch. U nás nejakí žili?

Keby to býval Ján Žižka kedysi tušil (určite sa ešte v budúcnosti o husitských vojnách filmy či seriály natočia), snáď by nejaký černošský oddiel Božích bojovníkov zo svojich lúpežníckych výprav za hranice Českého kráľovstva priviezol. Ja viem, že je to hlúposť.  Podobne ako že treba Charlottu Masarykovu alebo Boženu Nemcovú  bude hrať Whoopi Goldbergová.

Pamätám si, ako sa v dobe vrcholiacej normalizácie hrala v ostravskom Divadle Zdenka Nejedlého hra Leonida Iľjiča Brežneva Znovuzrodenie. Jej dej bol prostý: Brežnev kdesi na Ukrajine z pozície tajomníka strany riadi dve hodiny záchranu vysokej pece alebo niečoho takého. „Kto nevidel, neuverí“, komentovali kus tí, ktorí mali odvahu predstavenie navštíviť. Ale nebolo ich mnoho. Inscenátori, ktorí predvídali veci budúce, obmedzili divácku kapacitu zhruba na polovicu tak, že do hľadiska naviedli z javiska  obrovskú rampu, po ktorej prechádzali herci v čele  s predstaviteľom Brežneva a búrlivo diskutovali o tom, ako naklonenú taviacu vež (alebo niečo takéhoto) narovnať. Divadlo bolo skoro plné, síce z polovice, ale tupá boľševička vrchnosť mohla hrať spokojnosťou.

Čo naznačuje, že vtedajšie problémy blížia sa tým dnešným. Natočiť a zahrať môžete podľa správnych ideologických nôt akékoľvek dielo; donútiť diváka, aby na ne prišiel, díval sa a prijal ich za svoje, to už je trošku iný žáner.

Riešenia sú trochu odpudivé, viac menej možná. Kvóty - príslušný televízny kanál bude musieť povinnou časť svojej produkcie venovať tematike LGBT, rovnosti pohlavia, rasovej neznášanlivosti, prínosu utečencov atď. a až potom si bude môcť točiť podľa slobodnejšej dramaturgie. Do hry sa môžu tiež vrátiť povinné školské predstavenia alebo kontrolované návštevy angažovaných diel. Prepisovanie histórie a vymývanie mozgov nastupujúcej generácie, že Anna Boleynová bola o pravdu čierna. Uvidíme. Alebo radšej nie.

Marek Stoniš, šéfredaktor

Zdroj: Reflex č.23/2021/3

Dôvetok

Zdá sa, že globalizácia zasahuje aj do našich životov „driemotom“, ako keby to súčasnej politickej garnitúre na Slovensku vyhovovalo. Neprebúdza národ, rezignuje na literatúru, zanedbáva históriu, potláča národnú ustanovizeň Maticu slovenskú, dejiny nechápe ako mravnú a politickú potrebu. Nesnaží sa rozlišovať v spoločnosti „pleps“  ako to pomenoval Mináč, ako „nedejinotvornú masu“. Pritom súčasná politická koalícia zabúda, že prežili sme ako plebejci, zachránil nás zdravý sedliacky rozum človeka z ľudu (pozor nezamieňať z potápajúcou sa stranou ZA ĽUDÍ. 

Ak súčasne vedenie nepochopí, že ma odhodiť svoje zvrátené politické postoje, ktoré  nie sú v súlade s potrebami Slovenska. Mala by kultivovať spoločnosť, nechať kultúru žiť. Nezabúdajme, že kultúra je drahá, ale nekultúrnosť ešte drahšia.