Pamätáme sa na knieža Karla Schwarzenberga, bývalého  ministra zahraničných vecí a poradcu V.Havla, ktorý urobil nečakané „gesto“ voči Česku. V Práve 29.6.2023 si v článku s  „Propadli jsme pupkozření“ vzal za zámienku ceremóniu na Pražskom hrade k výročiu samostatnej Českej republiky. Vysmial sa dejinnej udalosti, ktorú si Česi pripomínali.  

 

Ukázal sa, ako je pravý a oddaný „Čech“. On oceňuje iné doby, tie, kedy Česi slúžili rakúskemu cisárovi a jeho šľachte.  Mohli to dotiahnuť napríklad ako maršal Radecký, veľký rakúsky vojvodca. Schwarzenberga mrzí, že na neho Česi zabúdajú. Tu treba pripomenúť, podobne ako Juhoslovania neoslavujú víťazstvo osmanských pašov a janičiarov slovanského pôvodu, ktorá tureckú moc rozšírila až do strednej Európy. Zaujímavá by bola Schwarzenbergova reflexia, prečo nie iba Česi, ale aj iné národy monarchie Radeckého víťazstvo nepovažujú za svojho. Pre neho (Rakúšanov) je to nezvládnuteľný spôsob zmeny historického myslenia.

Takto knieža nechtiac (zámerne?) naznačil, že Česko a tým aj Slovensko je menej ako Rakúsko. Nezabudol si „pichnúť“ nepriamo do slovenskej samostatnosti. Smúti, že byť ministrom zahraničia Československa by bolo predsa významnejšie. Tu treba doplniť a pridať mu grády pre jeho ďalšie snenie, keby sa nerozpadlo Rakúsko - Uhorsko, mohol on knieža hrať v Európe významnejšiu úlohu ... a my by sme boli „vykorisťovaní“.

Okrem Slovenska nenechal na pokoji ani Putina a Ukrajinu. Podobne ako on argumentuje Putinom, ktorý povedal, keby sa Ukrajina neodtrhla od Ruska, mohlo byť Rusko veľké a silné, ako bolo v nedávnej minulosti. Je dobre, že bývalé teraz už samostatné štáty bývalého Rakúsko – Uhorska sklamané a ambície kniežaťa nepočúvajú. Knieža sa nevie vžiť ani do pozície Poliakov, východných Nemcov, Maďarov. Slováci túžiaci po svojej štátnosti a zvrchovanosti si nesú svoju základnú stratégiu od príchodu Cyrila a Metóda.

Kniežaťu tu treba pripomenúť, že na slovenskej strane sa našli politici a v pravý čas zabojovať o vlastný štát s vlastnou samostatnosťou a zvrchovanosťou. Preto boli a sú V.Klaus a V.Mečiar štátnici, ktorí milovali svoje Česko či Slovensko, mali na to, aby dojednali „sametový rozvod“. Klaus a Mečiar videli niekoľko ťahov za roh, čím uchránili nás od osudu Balkánu či Ukrajiny a dejiny im dali za pravdu.

Knieža to nechce pochopiť, nedokáže sa na svet dívať ináč, ako  vlastným „pupkozřením“. Takto sebe, Česku či Slovensku dokázali, že cisári, králi či kniežaťa, ktorí „svojím národom“ nerozumejú. Jiří Weigl, 3. 7. 2.023

Zdroj: www.klaus.cz