V nedeľu 24.11. predniesol pápež František pri Pamätníku mieru v Hirošime, na mieste explózie atómovej bomby zo 6.8.1945 príhovor.

Po mnohých mužoch a ženách, ich snoch a nádejach, uprostred blýskania sa a ohňa, tu nezostalo viac než tieň a ticho. Stačil iba okamih a všetko pohltila čierna diera deštrukcie a smrti. Z toho priepastného ticha ešte aj dnes možno počuť silné výkriky tých, ktorí už nie sú medzi nami. Pochádzali z rôznych miest, mali rôzne mená, niektorí z nich hovorili odlišnými jazykmi. Všetkých ich zjednotil spoločný osud, v tej hroznej hodine, ktorá navždy poznačila nielen dejiny tejto krajiny, ale aj tvár ľudstva.

(O utlmovaní vášne)

V pochmúrnej atmosfére 14.11. sa konalo rokovanie zastupiteľstva. Vo vzduchu u prevažnej časti poslancov „visela“ zloba voči primátorovi typu „veď mu to teraz zrátame“.

V občasníku NOVÁ ČADCA M.Šulu, zástupcu primátora mesta uviedol nepresnosť, ktorá je na hrane ohovárania mojej osoby. Podľa jeho tvrdenia predaj mestského smetiska je pochybný. Verejne nechutným spôsobom diskreditoval  mňa a moju rodinu, ale jeho bezbožná zloba bola cielená na nebohého majiteľa J.Kondeka a jeho rodinu. A propo, ako by on reagoval, keby klamlivá kritika ublížila jeho najbližším, nehovoriac o jeho matke? Zaráža, že druhý muž mesta nevie, alebo vedome v sebe nevie potlačiť neúctu k zosnulému.

Námet na rozmýšľanie: Je potrebne vrátiť sa k pôvodnému poslaniu, oživiť pravého ducha Európy. To bude vyžadovať zrieknutie sa zahmlených reči, ktoré sa vyhýbajú zodpovednosti a sú iba nástrojmi ideologického manipulovania. Jazyk je delikátny nastroj a neslobodno ho zdegradovať na brutálny kyjak. Nesmieme strpieť verbálne zastrašovanie a ešte menej hrubé vyhrážanie.

Slovensko sa znovu dostáva do mediálneho šialenstva, vďaka anonymnému odosielateľovi nahrávok politickej kauzy GORILA. Je na zamyslenie, akú hru hrajú média? Či niektorí novinári sa nespreneverujú kódexu novinára jednostranným publikovaním účelovo vytrhnutých časti z 39 hodinovej nahrávky? Či verejnosť dnes nie je účelovo zahlcovaná informáciami? Dočkáme sa niekedy rozuzlenia? Je vôbec záujem rozšifrovať túto politickú hru? Veľa otázok a zatiaľ žiadny výsledok. 

„Oficiálne sa dnes uvádza, že Slovensko vstúpilo do NATO dobrovoľne. Že občania Slovenska s týmto vstupom súhlasili a považujú ho za garanciu našej bezpečnosti. Napokon to zopakovala prezidentka Čaputová pri svojej prvej návšteve v sídle NATO.