( O jednej ankete, ktorá vadila niekomu v meste)

Na oficiálnej stránke mesta sa objavila informácia, ktorá vystríha obyvateľov pred anketármi, ktorí prevádzajú prieskum verejnej mienky v meste.  Ak takáto ostraha zaznela, vedenie mesta malo nato zaiste svoj dôvod.

Ostraha pre obyvateľov je na mieste, lebo život nám ukazuje, že všetko dobré sa vie zneužiť. Koľko bolo tiež „anketárov“, ktorí zneužívali dôveru zvlášť starších ľudí. Spomeňme si na fingovaných elektrikárov, plynárov, ..... ktorí svojim (dočasným) osobným prospechom znevažovali slušných anketárov.

Ak ostraha, tak stála. Pretože minimálne 3-4 anketové spoločnosti priebežne celoročne zisťujú napríklad preferencie politických strán, alebo robia bleskový prieskum pre média. Títo anketári nie sú odlíšení od iných anketárov. Pritom anketári sú ľudia, ktorí si chcú privyrobiť a ich pôsobnosť nie je alokovaná stále na jedno miesto, ulicu, prímestskú časť (aj z dôvodov objektivity).  Prečo potom odrazu taká horlivosť práve u týchto anketárov, a u iných nie? Z prečítanej správy, ako bola napísaná, mi vychádza, že mesto malo iný zámysel, nie ten, že v dobrej viere informovať obyvateľov. Vychádza mi, že ako keby mesto reagovalo na práve túto anketu podráždene, ako keby bola hrozbou pre niekoho. Aký je dôvod - špecificky? účelový? osobný? Bodaj by bola moja predtucha nepravdivá. 

Je nepríjemným zistením, že mesto niekedy sklzne do podpriemeru a chce byť stále v centre pozornosti Tak ako vedenie mesto nemá jasno, ako prejednávať petície. Všetky petície sú rovné, ale niektoré rovnejšie podľa účelu pre koho majú slúžiť. Podobne je to aj s anketami, s ktorými mesto nemá nič spoločné. Súčinné mesto nezajímajú, a na druhé s bubnom na zajace. Asi by malo platiť, menej je viac.

Nájde sa niekto z kompetentných a vysvetli, prečo mesto tak rázne upozorňovalo prave na túto anketu? V „štáte čadčianskom sa v poslednej dobe dejú zaujímavé veci. Keby som rozumel reči vrabcov na streche MsÚ, potom by som všetko vedel.  

( 55. rokov od menovej reformy v Československu )

 V dejinách štátu býva zriedkavosťou, aby sa v priebehu ôsmich rokov uskutočnili dve menové reformy. V povojnovom Československu sa tak stalo roku 1945 a potom roku 1953. Tá prvá bola pochopiteľná, pretože išlo o obnovu československej (čs.) meny. Prečo však po niekoľkých rokoch znovu došlo k menovej reforme a občan opäť začínal od nuly, hoci obnova vojnou zničeného hospodárstva bola vcelku úspešná a vysoké tempo priemyselnej výroby v rokoch 1950 - 1953 sa s predchádzajúcimi ani nasledujúcimi rokmi nedalo porovnať?


Začiatkom júna tohto roka uplynie jedno výročie, ktoré pravdepodobne bude opomenuté. Súčasné dejiny Československa poznajú mnoho totalitných zločinov. Do učebníc a kníh dejepisu sa už dostali informácie o charaktere komunistického bezvládia, pre mnohé však stále nie je miesto – na prelome mája a júna uplynie 55. rokov od menovej reformy v Československu.

Osem rokov od konca druhej svetovej a 5 rokov po „víťaznom februári“ sa potykalo hospodárstvo Československa s vážnymi problémami. Orientácia na ťažký zbrojársky priemysel spôsobila, že relatívne bohaté obyvateľstvo si nemalo možnosť za svoje mzdy kupovať spotrebný tovar. Súčasne so spotrebným nedostatkom vznikala zadlženosť podnikov. Problém bol na svete.

Príčin menovej reformy z roku 1953 bolo viac a neboli iba ekonomické. Znárodňovanie výroby a obchodu a kolektivizácia poľnohospodárstva bola politika, ktorá účinne likvidovala jasne zadefinovaných „triednych nepriateľov“. Totalitný režim sa však neuspokojí s „dielčimi“ skutkami. Totalitnému režimu ide o dôsledné postihnutie celej spoločnosti, preto siahnutie na menu mu bolo vlastné – naozaj zasahovala celú spoločnosť bez rozdielu. Menová reforma bola tiež aktom tzv. boľševizácie ekonomiky a svoj podstatou bola „exportným kúskom“ sovietskych súdruhov.

(O jednej ceste náhradníka stať sa poslancom zastupiteľstva)

O odvahe, a hrdinstve, bez pomoci, bez podpory, len vlastnými silami Peter Valušiak  spoločne s  trojicou ruských polárnikov prešli za 118 dní z  ruskej Novej Zemľe naprieč Arktídou cez severný pól do kanadského Ward Huntu. Pavol Barabáš vo svojom unikátnom filmovom dokumente stvárnil ich hrdinstvo vo filmovom dokumente „118 dní v zajatí ľadu“.

Pre nezainteresovaného prekvapujúce slová. Výmena poslanca v zastupiteľstve mesta Čadca a cesta naprieč Antarktídou na prvý pohľad nesúvisí.  Ak sa zamyslíme, porozmýšľame o súvislostiach a faktoch, potom obe udalosti majú možno aj spoločného menovateľa. Menovateľom je doba, za ktorú obe strany svoj zámer uskutočnili. Ak prechod naprieč Arktídou trval 118 dní, tak výmena poslanca v Čadci neuveriteľných 113 dní. Ak Peter Valušiak podstúpil 118 dňový súboj s extrémne chladnou a vetrami ošľahanou arktickou prírodu, tak teraz už poslanec ing.V.Hruška tiež absolvoval svoju „arktickú“ čadčiansku nástupnú cestu, ktorá trvala neskutočných 113 dní. Zbytočne sa nehovorí, že pri zdolaní hory najťažšia je nástupná cesta a on to bez výhrady potvrdil.

Tak ako prebiehala výmena poslanca v Čadci, už zložitejšie sa to ani nedá. Po prečítaní faktov, nech si každý sám pre seba odpovie na otázku, či som sa mýlil, alebo moje slová sú výpoveďou o morálnom marazme ? víťazstve, ale poznačené morálnym zlyhaním ? obštrukciou ? účelovým konaním ? nezáujmom ? laxným prístupom ? dobrým úmyslom konať ?  1)

 

(Úvaha č.1 - o pohostinstvách, o čase predaja, o podávaní alkoholu, o hyzdení duše mladého človeka .....)  

V piatok 28.11.2008 bol z programu zasadania mestského zastupiteľstva stiahnutý pre mňa z neznámeho dôvodu návrh všeobecného záväzného nariadenia (VZN), ktorým sa  určujú pravidlá času predaja v obchode a času prevádzky na území mesta Čadca.

Pri príprave na rokovanie som si zisťoval aj názory tých, ktorí požívajú vo verejnosti dôveru a svojou skúsenosťou dôverne poznajú situáciu medzi žiakmi z ich využívaním voľného času. Pre nás, ktorí sa podieľame na riešení vecí verejných by to mala byť povinnosť využívať takéto skúsenosti a pretavovať ich do zákonov, uznesení a nariadení.

Po vyhodnotení  podnetov som s hrôzou zistil, že ich poznanie o tomto zložitom probléme vyplývajúcich z ich dlhoročných skúsenosti by si vyžadovalo okamžité a rázne riešenie. Nepoukazujú ani tak na problém s otváracími a hlavne so zatváracími hodinami. Zdrojmi tejto nebezpečnej „rakovinotvornej“ nákazy spoločnosti, ktoré žiaci a študenti získavajú ako návyky v mladosti sa budú s nimi tiahnuť celý život:

o     návšteva pohostinstiev maloletými  deťmi (aj cez deň)

o     vysedávanie v nočných podnikoch do skorých ranných hodín

o     pitie alkoholu a fajčenie maloletých detí

o     nezodpovednosť rodičov za výchovu svojich deti 

So zvolením autorky, ktorá si nepriala byť menovaná, dovolím si zverejniť podstatnú časť odpovede, ako ona reagovala na návrh všeobecného záväzného nariadenia, ktorým sa  určujú pravidlá času predaja v obchode a času prevádzky na území mesta Čadca. Ďakujem za jej ústretovosť.

( Ako sa porušuje zákonnosť v meste )

Rokovanie mestské zastupiteľstvo 28.novembra 2008 bolo v znamení vedomého porušenia obecného  „zákona“ mesta - uznesenia zastupiteľstva.

Zákon je najvyššia právna norma upravujúca konanie a vzťahy na území Slovenskej republiky. Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Pripomínam to preto, lebo nie pre každého to je samozrejmosť.

Ak štát má najvyššiu záväznú normu – zákon, tak zákonodarca pri spracovaní základného zákona samosprávy O obecnom zriadení (zk.č.369/1990) stanovil, že najvyššími zákonnými normami obce sú

·         uznesenie zastupiteľstva

·         všeobecné záväzne nariadenie

Obe tieto normy nemôžu byť v rozpore s Ústavou SR, ústavnými zákonmi a zákonmi. Ak je schválené uznesenie zastupiteľstva, je záväzne pre všetkých, aj pre primátora. Zdravý rozum káže, právne si ctiť a rešpektovať bez rozdielu o aký typ uznesenia alebo nariadenia sa jedná a komu má slúžiť.

Program zastupiteľstva v piatok 28.11.2008 obsahoval ak odmyslím bod otvorenie a záverečný bod neuveriteľných 31 bodov. Treba si uvedomiť, že zastupiteľstvo sa koná v piatok so začiatkom o 10 hodine.

V platnosti je stále uznesenie zastupiteľstva a taktiež schválený Rokovací poriadok zastupiteľstva, kde obe záväzné normy obmedzujú, že na rokovaní zastupiteľstva môže byť najviac zaradených 15 bodov.

(Po predaji bývalej Materskej škôlky na ul.J.Kráľa v Čadci)

Materská škôlka, (sídlo tam mala Jazyková škola) a priľahlé plochy na ul.J.Kráľa sú v náväznosti na okolité paneláky stavané v súlade s vtedajšími zásadami výstavby sídliska. Sú architektonicky dotvorené a konečné, a nemalo by byť povolená žiadna vnútro bloková stavba.

Prečo to spomínam? Na zasadaní mestského zastupiteľstva dňa 15.8.2008 sa prejednával odpredaj budovy Materskej škôlky a priľahlých pozemkov na ulici J.Kráľa na sídlisku Žarec. Plocha o celkovej výmere 3810 m2 sa odpredajom stala zaujímavá  pre ďalšiu možnú výstavbu. V prípade, že majiteľ by sa rozhodol stavať, zahustil by sa vnútro blokový priestor a životné prostredie by sa pre obyvateľov tejto časti sídliska zhoršilo.

Mestu sa na základe výzvy prihlásili 3 záujemcovia (IGA s.r.o. KINEKA s.r.o., SWIMEA s.r.o.), ktorí ponúkali za budovu a pozemky od 4,7 Sk do 5.7.mio Sk. Po diskusii poslanci v hlasovaní schválili odpredaj  spoločnosti IGA s.r.o. z Kysuckého Nového Mesta za 5.7 mio Sk (za 12, proti 5, zdržalo sa 2).