( Deň matky 2009 )

Jedného dňa prišiel nahluchlý chlapec domov zo školy a priniesol poznámku od vedenia školy. Bol v nej návrh, aby zobrali chlapca zo školy. Tvrdili, že je „príliš hlúpy na učenie“. Chlapcova matka si prečítala poznámku a povedala: „Môj syn Tom nie je príliš hlúpy na učenie. Budem ho učiť ja sama“. A tak aj urobila.

Keď Tom po mnohých rokoch zomrel, ľudia po Spojených štátoch amerických mu vzdali hold tým, že na celú minútu vypli svetlá. Viete ten Tom vynašiel žiarovku, a nielen to, ale aj film a gramofón. Thomas Edison vynašiel viac než 1000 patentov.

Mojej matke vďačím za to, čím som

(Thomas Alva Edison, 1847 – 1931)

Problémy mesta a ich riešenia nezostávajú bez odozvy iba u obyvateľov mesta. Sú v centre pozornosti aj tých, ktorí v meste prežili časť svojho života. Prichádzajú do mesta, dívajú sa na mesto inou optikou. Preto majú iní pohľad na dianie v meste. Sú nezaťažení mnohými nepochopiteľnými kauzami prameniace z moci, ktorá napomáha k strate súdnosti riadiť mesto. Práve ich optika videnia môže byť pre človeka vážiaceho aj názor iného, cennou reflexiou pre nové poznanie.

Preto nech zverejnený list je prinajmenšom dôvodom sa zamyslieť o nás pre nás. Nie na všetky podnety mám rovnaký názor s pisateľom, možno aj preto, že mám viacej informácii. Jedno však viem. Bez výhrady súhlasím s vyjadrením o miestnej dani za psa na území mesta (aj keď ja by som ináč formuloval slová), že „takáto výška poplatku je drzosť maximálneho rozmeru“, tak ako pisateľ uviedol vo svojom liste.  

Pre svoju vypovedaciu hodnotu článok z 18.4.2009 si dovolím v plnom rozsahu zverejniť s láskavým zvolením správcu webového portálu www.e-kysuce.sk.

Za každým, keď človek  podporuje nejaký ideál, alebo
 chce zlepšiť údel iných ľudí, alebo
sa postaví proti nespravodlivosti,
 vysiela drobné signály nádeje.
 
Tieto signály vychádzajúce z milióna rozličných zdrojov energie a odvahy, 
 spájajú sa do prúdu,
 ktorý môže strhnúť i najmocnejšie hradby útlaku a odporu.
 
( Róbert F. Kennedy )

Nech tieto slová sú nádejou, že ak slušní ľudia, nie že sa dohovoria, ale v rôznosti svojho presvedčenia chcú, strhnú aj najmocnejšie hradby nezáujmu tých, ktorí za to zodpovedajú. Toto ma napadlo, keď som sa zamýšľal nad neporiadkom a vypáleným smetným košom na Veľkonočný pondelok 2009 na pešej zóne v Čadci. 

Aby nočný kľud a poriadok bol v našich uliciach, je potrebná „pevná“ ruka mesta, a aktívna verejná mienka. Lebo ak naďalej bude pretrvávať principiálna nespokojnosť obyvateľov mesta, ak miera citlivosti občanov prekročí pomyselný prach únosnosti, potom sa začneme

M  Y    O B Y V A T E L I A

mesta ozývať. Vznikne morálny tlak, a potom je väčšia šanca, že sa stane prioritným problémom v najbližších komunálnych voľbách. Lebo to, čo sa deje počas noci v našich uliciach, je úmerne vzrastajúcej frustrácie slušnej (zatiaľ) mlčiacej väčšiny obyvateľov mesta.

Zdá sa mi, že našou ľahostajnosťou, bojazlivosťou ale aj lobistickými tlakmi zatiaľ tento zápas o mravnú obrodu aspoň na tomto úseku verejného poriadku nezvládame my dospelí, ale aj poslanci. Takto sa vedome dopúšťame najväčšej chyby, sme nečinní. Keď s nami nepohnú ani slová učiteľov „My si vieme ustriehnuť, aby sa to nedialo na pôde školy, ale mimo školy sme bezmocní !!!!, tak potom, čo nás osvieti? Nerobme nič, tvárme sa, že konáme, predsa sme poslanci.

Prečo neplatí životom overená životná skúsenosť „Mladosť sa učí tomu, čo spievali starí“? Toto ma napadlo, keď som zrána cez Veľkonočný pondelok išiel po Palárikovej ulici (pre neznalého ako pre Francúza ísť po Champs - Elysées), premýšľajúc a hľadajúc niečo povzbudivé v tento posledný deň Veľkej noci.  Ako blesk z jasného neba ma zmrazilo pohľad na porozhadzované papiere, množstvo ohorkov a črepov z rozbitých fliaš. Vrcholom bol zhorený odpadový kôš (oproti pasáži).

Možno máte obrovské hmotné bohatstvo,
skrinky šperkov a truhlice plné zlata.
Ale nikdy nemôžete byť bohatší ako ja,
mala som matku, ktorá mi čítala

(Strickland Gillianová, 1869-1954)
 
 
·    Svetový deň knihy a autorského práva si každoročne pripomíname 23. apríla.

·    Všeobecná konferenia UNESCO na svojom 28. zasadaní roku 1995 prijala rezolúciu, ktorou vyhlásili od roku 1966 každoročne Svetový deň knihy. 

·    Tento návrh organizácii UNESCO predložila španielska vláda. Prijatý bola jednomyseľne s cieľom zaujať najmä mladú generáciu a podporovať v nej túžbu objavovať jedinečnú krásu a tajomstvo zážitku, ktoré ponúka len kniha.

·    Oslava Svetového dňa knihy a autorských práv je prejavom úcty tým, čo svojou tvorbou nenahraditeľne prispeli a prispievajú k sociálnemu a kultúrnemu vzostupu ľudstva, ocenením knihy nielen ako prostriedku a výsledku poznania, ale aj jeho uchovania pre budúce generácie.
 
·    Svetový deň knihy a autorských práv je jedinečnou príležitosťou prejaviť vďaku jej tvorcom, ale aj vydavateľom, knihovníkom a kníhkupcom. U nás, na Slovensku, si v  tento sviatok pripomíname slávnostným odovzdaním cien Najkrajšie knihy Slovenska  a čitateľskej ankety Kniha roka.

·    Prajme si a zároveň posiľujme v sebe odvahu, aby každý všedný deň sa stal jedinečnou príležitosťou siahnuť po knihe, objavovať v nej krásne a inšpiratívne.

·    Ak dôjde aj našim pričinením k súzvuku s autorom a čitateľom, a potom aj všedný sa môže premeniť na výnimočný deň
 

Skutočná sloboda je predovšetkým prejavom kvality charakteru. Lebo charakter je nemenný, a predstavuje základnú formu osobnosti.

Futbalová zimná dráma  v Čadci s náznakom likvidácie futbalu sa aspoň zatiaľ zoslabila, ale neskončila.  Nemusela byť, keby v prostredí tých, ktorí zodpovedajú za futbal nevládol strach, ješitnosť a moc jednej pravdy, ale slušnosť a zdravý rozum. Rastislav Michalík mal toľko zodpovednosti, že povedal to, čo druhí sa báli povedať. On pichol do osieho hniezda.

Preto, ak budú pred zápasom s FK Bánova čítať jeho meno, prejavme my fanúšikovia svoju statočnosť, a doprajme tomuto futbalistovi, a zároveň slušnému a morálne čestnému mladému mužovi

d l h o t r v a j ú c i   p o t l e s k

za to, že neváhal, keď bola potreba konať,  tak ako mu velilo jeho svedomie. Bol protiváhou tým, ktorí váhali, báli sa vysloviť svoj názor, alebo boli účelovo opatrní. Lebo opatrnosť, báť sa, byť lojálny pre svoj pokoj, nevysloviť svoj názor je začiatkom konca demokracie, a je kontra produktívnym konaním namierené proti posilňovaniu občianskej odvahy konať.

Nie iba futbal v Čadci potrebuje takýchto mravne charakterných ľudí, akým sa prejavil v pravý čas Rastislav Michalík. Nech on je príkladom posilňovania tak potrebnej občianskej statočnosti a odvahy.