Regionálne televízie zo zákona nemôžu vysielať oficiálnu predvolebné kampaň strán a kandidátov pre voľby do VUC – iek. Je to skutočnosť, ktorú musia pod hrozbou sankcii všetky mestské, obecné, súkromné, ale aj regionálne televízie dodržiavať. Hlavné je, že ak tieto nemôžu, tak STV môže, veď ona je najbližšie k občanovi.

Nemajú pravdu tí, ktorí hovoria, že prístup do STV majú niektoré politické subjekty, čo sa nedá povedať na miestnej úrovni? Asi tu niekde treba hľadať paradox doby v ktorej žijeme, že podľa poslancov, Bratislava je bližšie mestám a obciam, ako sú mestá a obce k svojim obyvateľom.

Pri úvahe odpovedať si, prečo bol odstránený kresťanský symbol z tohoročného plagátu Kysucké Vianoce 2009 a bol nahradený nič hovoriacimi žoviálnymi postavičkami ma napadla myšlienka Alberta Schweitzera. Všetkým horlivcom vyznávajúci novodobí štýl života, ktorý zabúda na človeka odkázal: „Nadmerná zamestnanosť moderného človeka vo všetkých spoločenských vrstvách má za následok, že v duchovnej sfére upadá ...“.

Keď sa tvorila koncepcia Kysuckých Vianoc, nečakaným darom bol osobný dar akademickej maliarky E.B.Linhartovej. Venovala mestu a jej obyvateľom a zároveň aj podujatiu originálny graficky list „Svätá noc“ ako logo Kysuckých Vianoc. Svojim darom chcela napomôcť vytvárať atmosféru podujatia, a zároveň vyjadriť oddanosť Kysučanov k viere.

Grafický list „Svätá noc“ mal, má a verím že bude mať aj po tomto duchovnom lapsuse ambíciu v čase od adventu po Zjavenie Pána byť zjednocujúcim prvkom, aby Vianoce bolo cítiť v každom kúte mesta, v každom pľaci v meste.  

Ak ruka moci zasiahla, že na plagát sa nedostal symbol Vianoc, potom sa nádejam, či organizátori tohoročných Kysuckých Vianoc považujú aj vianočnú pieseň Tichá noc aspoň v roku 2009 za tuctovú vianočnú pesničku, iba preto, že vo svojom obsahu ma to čo grafický list - symbol Vianoc?

Tichá noc, svätá noc,
všetko spí, všetko sní,
  sám len nebeský svätý bdie pán stráži dieťatko,
nebeský dar zlatý Ježiško spí,
sní nebeský ticho spí, sní.

Tichá noc, svätá noc,
anjeli zleteli najprv pastierom podali zvesť,  
ktorá svetom dnes dáva sa niesť,
Kristus Spasiteľ je tu,
tešiteľ sveta je tu.

Piatok 14.12.2007 sa uchová v čadčianskom „bláznivom“ kalendári ako Deň straty súdnosti. V tento deň sa stalo to, čo sa stať nemalo. Moc sa nadradila rozumu a poslanci schválili to, čo sa medzi slušnými ľuďmi nerobí. Schválili plat primátorovi vo výške 6004 €.

Je dobré, že na takéto tiež rozhodnutia sa nezabúda. Pripomíname si ich, lebo opakovanie je matka múdrosti. Keby sa to nedialo, keby sme my občania mali krátku pamäť, potom by sme nechtiac  podporovali skutočný zámer tvorcov tohto nepremysleného činu (alebo správnejšie by bolo pomenovanie hanebného činu?). A tým myslím, aby za pár rokov sa rok 2007 a zvlášť piatok 14.12.2007 v histórii mesta pomenoval ako „staré dobré časy“.

Práve preto každý, kto zmýšľa konať dobro tomuto mestu by mal byť v strehu, aby sme vedeli vždy a vo všetkom odhaliť, oddeliť a pomenovať čo je kúkoľ a čo jačmeň, aby sa na udalosť, ktorá mesto negatívne preslávilo, nezabudlo.

Vážení,

Očakávaním najkrajších sviatkov v roku, ktoré sú oslavou znovuzrodenia pokoja, dobra a lásky, otvorili sme v Čadci cyklus kultúrno – spoločenských podujatí pod spoločným názvom „Kysucké Vianoce“.

S radosťou môžeme konštatovať, že do cyklu, ktorý zahŕňa 17 podujatí slovenských a kresťanských zvykoslovných tradícií, a iných podujatí ktoré sa konajú v čase vianočnom v meste, bez honorárových nárokov zapojili všetky kultúrne ustanovizne, 13 kolektívov amatérskej umeleckej tvorivosti, pôsobiacich v našom meste a 41 súkromných podnikateľov – sponzorov.

Týmto počinom chceme vyjadriť naše odhodlanie objavovať a tvorivo rozvíjať naše kresťanské a národné dedičstvo, ktoré je nevysychajúcim životodarným žriedlom nového vzostupu kultúry, o jej národné a kresťanské hodnoty môže dnes opäť oduševňovať a k životu a naplňovaniu týchto hodnôt.

Keď peniaze sú viac ako úcta k hodnotám použijúc parafrázovanie myšlienky, ktorú vyslovil Viliam Klimáček v súvislosti s inou stavbou s podobným osudom v Bratislave ako má Palárikov dom v Čadci.

 „ Prísť o miesto, ktoré je pamäťou viacerých generácií, o miesto, ktorým prešli nielen dejiny politické, ale ja tie bezbrannejšie, kultúrne, ktoré dávajú životu kvalitu, je barbarstvo. Mesto, ktoré zabíja svoju pamäť, je choré. Ale bager je len druhý krok. Najprv Palárikov dom musí niekto predať. “

 Aké presné, aké výstižné pre Čadcu a jej pochmúrny scenár likvidácie Palárikovho domu.

Hudba vie preletieť hranice, vie „sa dostať“ do vnútra človeka. Hudba cez svoju melódiu sa stáva pokladom ľudí. Hudba sa nedá pochopiť, ona sa dá iba precítiť, a toto precítenie v nás koná dobro. Ludwig van Beethoven svojou autoritou pri jednom zo svojich diel napísal, hudba je zjavenie vyššieho rozumu a múdrosti.  

Tieto myšlienky mi prebiehali v mysli, keď som sedel ma archou čistého listu a snažil sa napísať hold 16.ročníku Festivalu duchovnej piesne katolíckej mládeže Kysúc – MAGNIFICAT. Festival sa uskutočnil v priestoroch Domu kultúry v sobou 21. novembra 2009 pod záštitou poslanca mesta a VUC-ky Ing. Milana Guru.