Nie jeden senior si povie, aspoň v októbri sa na nás nezabúda. Pritom mesto po celý rok, nie iba v októbri sa snaží organizovať kultúrno - spoločenské akcie, ktoré aspoň na chvíľu väčšine umožnia pozabudnúť na ich neľahký život.

Nie vždy sa vieme stotožniť s globalizáciou a jej dopadmi na mladú generáciu. V súčasnosti propagácia je zameraná na pretváranie mladých na Európanov svetoobčanov, u nás horlivých „európskych“ Bratislavčanom, tak aby sa stávali súčasťou modernej prozápadnej mediálnej „armády“ sústredených v thin - tankoch a neziskových nevládnych organizáciách. Mladý človek je tu formovaný na ľudí  zbavených prirodzených koreňov, oblbovaný ekonomickým rastom bez morálky, mámonom peňazí za neprimeranú cenu potlačovania väzby na svoju otčinu. Psychológovia majú na tento jav pomenovanie, že mládež predčasne zostarla.

Program rozvoja mesta Čadca do roku 2022 (PRM) je spolu s územným plánom základným a kľúčovým dokumentom pre riadenie samosprávy, ktorý vychádza z poznania situácie a konkrétnych potrieb obyvateľov, podnikateľov, záujmových skupín a ďalších subjektov v území, formuluje predstavu o budúcnosti spolu s činnosťami a projektmi na jej zabezpečenie. Strategický dokument koncepčne, systémovo analyzuje a určuje budúcnosť rozvoja spolu s činnosťami a investičnými aktivitami.

V nedeľu 4.9.2016 Svätý Otec František svätorečil Agnes Gonxhe Bojaxhiu, ktorú poznáme ako Matku Terezu, zakladateľku rehole Misionárok lásky. Na svätorečení bola vyhlásená za svätú. Jej krédom života bolo „Čokoľvek urobíte zvlášť pre tých najmenších, robíte to pre mňa“. Jej duchovný život bol formovaný s pôsobením v Kalkate. Vie sa, že ona vnútornú chudobu nazývala ako „Kalkatu srdca“. Na kanonizácii Matky Terezy bolo akreditovaných vyše 600 novinárov, 120 TV a 150 tisíc veriacich. Na tvite pápež František odkázal veriacim „Nosme v srdci úsmev Matky Terezy a rozdávajme ho“. Pre Čadcu je Matka Tereza výnimočná tým, že v máji 1990 bola osobne prítomná na otvorení Domu misionárok lásky. 

Nobelova cena mieru je jednou z piatich Nobelových cien. Udeľuje sa osobe alebo organizácii (čo cenu mieru robí výnimočnou), ktorá „vykonala najviac pre bratstvo medzi národmi, zrušenie alebo zmenšenie existujúcich armád či usporadúvanie a propagáciu mierových kongresov“.

Chcem sa podeliť o malé zamyslenie, ktoré napísal jeden múdry pán. Poznáte ho aspoň z čítania. Pohybuje sa v literatúre i publicistike, výnimočne dobre pripravený - sčítanosťou, tvorbou z mladých rokov, aj pôsobením v diplomacii, zahraničnom obchode a istý čas i v našom parlamentnom hryzovisku. Volá sa Jozef Banáš. Prečítajme si a zamyslime sa nad jeho myšlienkami: