Na zasadaní Mestského zastupiteľstva vo štvrtok 27.októbra 2005 hlavná kontrolórka predložila Správu o plnení uznesení MZ v Čadci za prvý polrok 2005, kde konštatovala porušenie zákona 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách.

(... alebo ako politici prichádzajú a odchádzajú, ale činy zostávajú )

Slávnostné otvorenie malého obchvatu (29.10.2004) mesta sa nieslo v znamení dobre vykonanej práce. Veď prečo nie, obchvat sa dal do užívania, verejný činitelia na okamih svojho politického žitia nemusia báť nevôle svojich "spoluobčanov". Ale to je asi všetko pozitívne. A vlastne ešte prehnuté stoly dobrôt a "veľké" slova chvály v intenciách, "ja tebe a ty mne" nedali šance na úvahy zaoberať sa hrozivým pomyslením, že obchvat mal byť funkčný už 2 roky!!!! Preto by bolo na mieste, a v slušnej spoločnosti sa to nosí, aby zodpovední za meškanie sa ospravedlnili.

Hlavu máme alebo mali by sme mať nie na nosenie, ale rozmýšľanie !!!

Informatizácia na nás útočí zo všetkých strán. Aj ja jej pripisujem veľkú dôležitosť, lebo ona môže v prípade správneho postupu a využívania pomáhať bez rozdielu všetkým. Jedinou podmienkou je, že každý z nás, že zvládne internet a s tým aj elektronickú poštu – posielanie emailov. Ale teraz som na pochybách, lebo do osobnej emailovej schránky som dostal niečo čo so mnou „elektronicky“ zatriaslo. Prečo? Nech posúdi každý a hlavne nech porozmýšľa, či všetok pokrok má alebo nemá stáť iba na elektronike, informatizácií, robotizácii, ............... ale na vlastnej hlave. Lebo ten kto nemá hlavu na nosenie, ale na rozmýšľanie, potom pre tých rozmýšľajúcich aj elektronika, informatizácií, robotizácii, ............... bude pomocou, bude pre prínosom. Príjemné čítanie.

...... trvalosť života krajiny je v našom konaní, v našej morálke Na zastupiteľstve 27.4.2006 v bode rôzne si vyžiadala slovo obyvateľka mesta pani Mravcová, ktorá na základe osobnej skúsenosti dojímavo sa rozhovorila o význame stromov pre mesto. Býva na Hviezdoslavovej ulici a stromy popri Kysuci patrí medzi tie najkrajšie časti mesta. Aké bolo jej sklamanie, keď v jeden deň sa „zrútil“ jej svet, keď bezmocne sa prizerala ako rúcajú „jej“ stromy, s ktorými sa každý deň stretávala. Mesto vydalo povolenie na výrub, lebo po obhliadke boli splnené všetky podmienky a pracovníci začali stínať. Nikto nič neporušil, ale predsa šrám prinajmenšom tejto pani zostane v jej duši veľmi, veľmi dlho. Ak ľudia sa môžu brániť, stromy nie. Život v meste bez stromov, by bol neživým šedivým mestom iba so svojimi asfaltovými chodníkmi, cestami, plné prachu .....