(spomienka spojená s pietou k 1.výročiu zrušenia najstaršej školy v meste na ul.A.Hlinku v Čadci)

Pripomeňme si, že na zastupiteľstve v piatok 30.marca 2007 sa zrušila najstaršia škola v meste. Aby rana bez citlivosti bola dokonaná, tak na mimoriadnom zastupiteľstve 11.júna 2007 bola v tajnom hlasovaní zrušené uznesenie č.76/2007, ktoré schválilo vznik cirkevnej školy v priestoroch zrušenej školy na ulici A.Hlinku. Uznesenie povedalo, cirkevná škola v meste nebude !!!! a uznesenie ešte viac rozjatralo otvorenú ranu slušnosti, ktoré mesto spôsobilo prinajmenšom 6743 občanom, ktorí podpísali petíciu za zriadenie cirkevnej školy.  

Aby tejto trúchlo hre nebolo koniec, primátor mesta po hlasovaní urobil ešte ľubivé ale  "prázdne" gesto voči verejnosti. Na návrh poslancov sa zastupiteľstvo uznieslo, aby do konca volebného obdobia nezrušila sa na území mesta žiadna škola. Plytké a priehľadné. Strach, že predsa by sa niekto odvážil rušiť ďalšie školy hrozí predsa od tých, ktorí sa pokúšali a aj sa im to podarilo zrušiť školu na ulici A.Hlinku v Čadci a tým spochybnilo volebný program primátora.

Aj v roku 2005 sa prejednalo možné zrušenie školy, ale poslanci sa vyjadrili, že ani jedna škola sa nebude rušiť. Vtedajší poslanci na návrh primátora Ing. Jozefa Pohančeníka prijali neformálnu ústnu dohodu, že do konca volebného obdobia sa nedostane do programu zastupiteľstva rušenie škôl na území mesta. Tento dobrovoľný konzensus všetkých poslancov bol možný iba preto, lebo riešenie bolo vedené v diskusii, ale korektne, čo sa nedá povedať o dnešnom zastupiteľstve. Rozdiel medzi rozhodovaním v roku 2005 a 2007 bol, že v roku 2005 platilo slovo, a v roku 2007 stranícka disciplína koaličných poslancov.

Ak si niekto myslí, že uznesenie "betónuje" možné rušenie školy sa mýli. Vydrží do vtedy, kým pospolitosť "spätosti jednoty" 15 poslancov sa poruší. Lebo to čo sa prijme  sa tak isto môže zrušiť. Odrazu niečo, čo sa ma povedať verejnosti - vidíte, mi nechceme rušiť žiadnu školu, to sú ako keby  "potemkinové" aliby.  Odrazu súčasná koalícia hľadá alibi, lebo sa boji, že primátorský sľub pred voľbami, že sa nezruší žiadna škola (a zrušila sa !!!) ešte väčšmi rozjatrala volebný sľub primátora. Zabúda sa, že pamäť je hrozná vtedy, keď si človek pamätá aj to, čo je pre niekoho nepríjemné.

(úvaha o koncerte )

Vo štvrtok, 6.3.2008 sa uskutočnil v Dome kultúry v Čadci koncert s tematikou veľkonočnej hudby. Koncert po Novoročnom Trojkráľovom koncerte je ďalšou prezentáciou úrovne kultúry v meste, a zároveň aj kvality práce pracovníkov Domu kultúry. Súčasne je dôstojným príspevkom mesta k blížiacemu sa  kresťanskému sviatku - Veľkej noci.


V podaní Kysuckého komorného orchestra, pod vedením šéfdirigenta Štátnej opery v Košiciach Karola Kevického zazneli skladby venované veľkonočnej tematike za doprovodu speváckeho zboru pri kostole sv.Jozefa robotníka v Čadci so zbor majsterkou Antóniou Gráfovou, ktorá súčasne aj s manželom - spevákom Jozefom sa prezentovali v sólových výstupoch. Zazneli skladby J.B.Bacha, W.A.Mozarta, J.B.Bellu. Vrcholom večera bola prezentácia skladby Stabat Mater od G.B.Pergolesiho.  


Primátor mesta vo svojom príhovore vyslovil prianie, aby tento koncert sa stal tradíciou a bol súčasťou kultúrneho života mesta. Súhlasím až na jednu zásadnú nepresnosť v jeho slávnostnom príhovore. V minulosti sa konali tiež koncerty s veľkonočnou tematikou. Pamätníci si spomínajú na koncerty, ktoré svojim umeleckým počinom prekročili kultúrny význam mesta. Večer pašií v podaní správcu farnosti Mgr.Konečného s doprovodom KKO bol toho dôkazom. Ďalším kultúrnym počinom bolo uvedenie  Slovenských pašií od hudobného skladateľa I.Zeljenku hneď po premiere v Bratislave.


Nechce sa mi veriť, že by primátor bez konzultácie povedal niečo, čo nie je pravda, čím dostal minimálne návštevníkov koncertu a divákov KTV do omylu.  Primátor nemôže vedieť všetko. Ale kto má vedieť pravdu? Ten kto mu pripravuje príhovor. Ten buď nevedel, alebo nechcel vedieť, alebo jeho zámerom bolo zamlčať zásluhy bývalého riaditeľa Domu kultúry? Škoda tohto trapasu, čím koncert dostal nečakanú myšlienkovú trhlinu, lebo celkový dojem z koncertu bol velkolepý.


Staroveká grécka idea hovorí, že história je učiteľkou života. Poznať pravdu, pravdu o histórii nemusí byť vždy príjemná. Zároveň pravda má v sebe jedinečnú silu ozdravenia.  

Boli raz robotníčky. V hlave nemali nič iné, len prácu, socializmus a odbory. A bol i zlý majiteľ továrne. V jeden deň sa robotníčky vzbúrili a zhromaždili sa vo fabrike. Niekto (hovorí sa, že to bol sám majiteľ továrne) založil požiar a 129 žien v ňom zahynulo. Bolo to 8. marca 1908 v New Yorku. O dva roky neskôr legendárna nemecká feministka Klára Zetkinová mala socialistickému kongresu v Kodani navrhnúť, aby sa 8. marec zasvätil pamiatke týchto žien ako Medzinárodný deň žien.
 
Dojímavý príbeh, publikovaný toľkokrát v novinách a časopisoch, toľkokrát použitý propagandou v knihách či stvárnený v mnohých divadlách. Áno, dojímavý príbeh. Len s jednou chybičkou. Nie je totiž pravdivý.
 
Nijaký štrajk, nijaký požiar 8. marca 1908 v New Yorku nebol. V roku 1911 (keď bol Medzinárodný deň žien už vyhlásený) vypukol z neopatrnosti požiar jednej fabriky, pri ktorom boli mŕtvi, ale boli to muži i ženy. Odbory s tým nemali nič spoločné. A ani marec.
 
Pre niekoho je určite nepríjemné objaviť pravdu, že 8. marec je založený na klamstve. Ide o klamstvo vypracované komunistickou propagandou pravdepodobne v období studenej vojny. A poznal sa aj presný počet mŕtvych - 129...

A čo kultúra, ktorá si hrdo hovorí "kritická"...? Tým sa však nechceme dotknúť dobrých a obetavých žien, pre ktoré bol tento sviatok jediným uznaním a prejavom lásky. Práve ony by si zaslúžili, aby mal solídnejší základ."  (Vittorio Messori)

(Zverejnené Katolícke noviny č.10, 11.3.2007, str.3)

(zamyslenie sa o demokracii v nás)

Demokracia sama nezaručuje nič. Ponúka príležitosť uspieť, ale nesie aj riziko neúspechu. Prísľubom demokracie je život, sloboda a hľadanie šťastia.

Demokracia je teda prísľubom i výzvou. Je prísľubom, že slobodní ľudia pracujúci spoločne môžu vládnuť spôsobom slúžiacim ich cieľom
 
o    osobnej slobode
o    ekonomickej príležitosti
o    sociálnej spravodlivosti

Je výzvou, lebo úspech demokratického podnikania závisí od úsilia občanov a nikoho iného.

Vláda ľudu riadená ľudom znamená, že občania demokratickej spoločnosti sa spoločne delia o jej výdobytky ako aj nesú bremeno. Generácia, ktorá vzala na seba úlohy samosprávy, sa usiluje zachovať ťažko vydobyté dedičstvo osobnej slobody, ľudských práv a zákonitosti pre nasledujúce generácie. V každej spoločnosti každá generácia musí vykonávať demokraciu v praxi odznova, prevziať jej zásady z minulosti a aplikovať ich v praxi nového veku a zmenenej spoločnosti.

                                                                                             Thomas Jefferson
 (americký prezident, 1743-1826)

               Bezmocnosť je psychologický stav, ktorý často vzniká z toho, že udalosti sú nekontrolovateľné  (Marlin Peligman)

Spor o ovládnutie tepelného hospodárstva v meste bol pre mňa od začiatku sporom, ako dostať Dalkiu a.s z mesta do súkromného vplyvu.

Spravodajská televízia TA3 v utorok 15.1.2008 v relácii Čierny PETER ako blesk z jasného neba pomenovala problémy súvisiace s mestom a Mestskou teplárenskou spoločnosťou a.s. TA3 nastavila zrkadlo pravdy. Poukázala na pozadie, ako sa v rokoch 2001 - 2006 hrala nekalá hra pri ovládnutí a spravovaní tepla v meste. Hra vypovedá o sile moci, o moci, ktorá valcuje charaktery a výsledok? Mesto stráca v kauze tepelné hospodárstvo svoj vplyv. Pre investorov sa stáva s ostatnými kauzami nedôveryhodné a obyvateľ je bezbranný a pýta sa, kedy slušnosť konečne bude mať svoje stále miestona MsÚ. (http://www.ta3.com/sk/relacie/7_cierny-peter/3626_nku-v-cadci-zlociny-na-hraniciach -spor-o-tokajske-vinice )

Otázka, komu zostal čierny PETER v tejto podivnej hre, zvanej Mestská teplárenská spoločnosť (MTS)asi netreba dlho hľadať. Každý v relácii vypovedal tak, ako vedel. Jeden o pravde, a druhý tiež o svojej pravde, ktorá bola na "míle" vzdialená slušnej pravde.  Lebo pravda zostane iba pravdou, a lož bude stále lžou. Problémom je, že rukojemníkom tejto podivnej hry sú obyvatelia mesta.

Pre pochopenie celej kauzy je potrebné si vedieť odpovedať na tri zásadné otázky. Potom súvislosti v čase sa začnú splývať v jeden záver.

-    Prečo mesto upísalo do spoločnosti MTS a.s. cca 60% svojho majetku a dostalo za to iba cca 40% akcii?
-    Prečo na miesto nominanta do správnej rady za mesto s mandátom zastupiteľstva bol dosadený bez mandátu  bývalý exprimátor ako súkromná osoba ???
-    Ako obhajoval záujmy mesta primátor, ako primátor pri zakladaní MTS a.s.?

  ( O našej ľahostajnosti k veciam verejných )

Na komunikácii I/11 pod cintorínom na Horelici smerom na Oščadnicu nie je dobudovaný chodník. Situácia na tomto úseku je jedným s najrizikovejších úsekov v meste. Je stálou hrozbou pre účastníkov cestnej premávky, pre chodcov, pre žiakov dochádzajúcich do miestnej prímestskej školy, pre mamičky s kočíkmi, ale aj starých ľudí. Všetci to vedia, ale tí , ktorí by mali konať ako keby to nechceli počuť a vidieť.

 Možno až keď pribudne pri ceste ďalší kríž obete, začneme v bôli a v spytovaní si svedomia konať. Konajme tak, aby každý z nás si uvedomoval hodnotu svojho kríža. Robme tak, aby naše kríže nás vychovávali a spájali, a nie aby kríž sa stal výstrahou našej ľahostajnosti ku veciam verejným. Kto prežil osobnú trauma svojho najbližšieho, vie o čom rozprávam.

Obdivujem neutíchajúcu odvahu poslanca zastupiteľstva za Horelicu Jozefa Beleša (a zároveň nečinnosť druhého poslanca za Horelicu ), ktorý už dlhodobo poukazuje na tento vážny problém. Problém by nemusel byť, keby sa problém riešil zodpovedne jeho vážnosti .